Hs flamingo Deluxe Parts list manual

KRBOVÁ KAMNA NA DŘEVO

Všeobecný technický popis a návod k použití

KRBOVÉ KACHLE NA DREVO

Všeobecný technický popis a návod na použitie

PIEC KOMINKOWY NA DREWNO

Ogólna charakterystyka techniczna z instrukcją obsługi

KAMINOFEN FÜR HOLZ

Allgemeine technische Beschreibung und Betriebsanleitung

STOVES FOR BURNING WOOD

General technical description and instructions for use

POÊLES-CHEMINÉES À BOIS

Informations générales, mode d‘emploi et che technique

Flamingo DELUXE

Stali jste se majiteli krbových kamen značky Flamingo DELUXE od renomovaného výrobce HS Flamingo s.r.o..

Děkujeme Vám za důvěru, kterou jste projevili zakoupením našeho výrobku. Přečtěte si prosím pečlivě tento návod k obsluze,

který Vás informuje o funkci a manipulaci s kamny. Vyvarujete se tak nebezpečí vzniku škod a prodloužíte životnost kamen.

ZAPOJENÍ A PRVNÍ UVEDENÍ DO PROVOZU NECHTE VŽDY NA KVALIFIKOVANÉ OSOBĚ,

KTERÁ MÁ PŘÍSLUŠNÉ OPRÁVNĚNÍ A ZNALOST PLATNÝCH NOREM!

Správnou obsluhou šetříte palivo a chráníte životní prostředí.

Záruku na naše kamna poskytujeme pouze tehdy, dodržíte-li pokyny v návodu na instalaci a obsluhu.

Návod a list s technickými údaji pečlivě uschovejte,

budete si tak moci na počátku každé topné sezóny opět osvěžit znalosti potřebné pro správnou obsluhu Vašich kamen.

1. TECHNICKÁ SPECIFIKACE

Krbová kamna jsou určena k vytápění obytných místností, rekreačních zařízení i pracovních míst, kde je záměrem zvýšení tepelné pohody, ke které přispívá i vjem

z pohledu na plamen.

1.1. Konstrukční provedení

Kamna jsou konstruována na spalování dřeva. Prohřívacím systémem v kamnech není možné spalovat uhlí a koks.

Kamna jsou svařena z ocelových plechů, tloušťky 2 - 5 mm. Ve střední části kamen je spalovací komora, jejíž čelní strana je tvořena přikládacími dvířky. Ve dvířkách

je usazeno velkoplošné speciální sklo, které odolává vysokým teplotám až 800 °C. Spalovací prostor je obložen vermikulitovými tvarovkami. Tvarovky nejsou spojeny

žádnou výmazovou hmotou. Na dně spalovací komory je litinový rošt. Před roštem je umístěna zábrana proti vypadávání paliva a jeho sesouvání na čelní sklo. Kamna

jsou řešena jako dvouplášťová s vertikálním odvodem spalin. Průměr kouřovodu je 150 mm. Opláštění kamen je provedeno z ocelového plechu.

Upozornění: Krbová kamna nemají charakter stáložárného topidla a jsou určena k periodickému – přerušovanému (dočasnému ) provozu.

2. SPALOVACÍ PROCES

2.1. Množství paliva a nastavení spalovacího procesu

Spalování dřeva v krbových kamnech je systém prohřívacím, což znamená, že spalování probíhá v celé sázce paliva naráz. Pro zajištění optimálních podmínek

snadného podpalu a následného rozhoření je nutné pod hořící palivo, přes rošt, přivést dostatečné množství vzduchu - označený jako primární (P), který je vždy

regulovatelný. Se vzrůstající teplotou spalin se začínají uvolňovat plynné složky paliva, které by bez dalšího přívodu vzduchu nevykonali žádnou práci v podobě

tepelné energie, proto je nutné přivést další vzduchy do úrovně výšky plamenů, kde proces spalování těchto plynných složek může dále probíhat, tím většinou zaniká

požadavek na potřebu přívodu vzduchu primárního, naopak vzniká požadavek na přívod vzduchu sekundárního a terciálního (S).

Přívod sekundárního a terciálního vzduchu, který je regulovatelný, zkvalitňuje jak spalování, tak i napomáhá k samočinnému čištění skla dvířek. Při správném

množství a poměru vzduchů přivedených do spalovací komory se účinnost spalování zvýší a tím se snižuje emise škodlivých plynů do ovzduší. Rozmístění regulátorů

přívodů vzduchů je znázorněno na schématu v technickém listě, který je součástí každé dodávky krbových kamen. Společně se sekundárním přívodem se také

reguluje terciální vzduch, který je předehříván přes zadní část kamen a vstupuje do horní části spalovací komory.

Dosažený tepelný výkon topidla je závislý na množství spáleného paliva za určitý časový úsek, jeho kvality a účinnosti spalovacího procesu. Podle tabulky č. 2

výhřevností paliv si můžete udělat představu o dosažitelném výkonu při spálení 1 kg dřeva za hodinu při jeho 20 % vlhkosti. Dále platí, že vzrůstající vlhkostí paliva

také výrazně klesá jeho výhřevnost.

V podmínkách zkušebny byla odzkoušena regulovatelnost topidla v rozmezí 20 - 100% jmenovitého výkonu. Regulace výkonu byla provedena pomocí tahu komína

a množstvím paliva. V praxi se kamna regulují pomocí regulátorů vzduchů, zejména primárním přívodem vzduchu. Přesné nastavení spalovacího procesu pomocí

regulátorů nelze jednoznačně denovat. Je ovlivněno řadou faktorů - vlhkostí paliva, druhem paliva, tahem komína, venkovními tlakovými podmínkami atd. Proto

si spalovací proces (intenzitu a kvalitu plamene) musíme doregulovat podle stávajících podmínek.

Upozornění: Pro správnou funkci kamen je zapotřebí nainstalovat regulátor tahu. Vlivem okolních podmínek (povětrnostních apod.) dochází ke kolísání tahu, čemuž

zabrání právě instalace tohoto regulátoru.

Schopnost účinně seřídit spalovací proces se zvýší s Vašimi zkušenostmi při používaní kamen. Podrobnější tabulka s nastavením regulátorů pro přívod vzduchu je

součástí technického listu, kde jsou uvedeny skutečné hodnoty, která byly odzkoušeny v daných zkušebních podmínkách ve státní zkušebně.

Níže uvedená tabulka č. 1 slouží jen jako všeobecná informace pro regulaci přívodu vzduchu.

Palivo Množství paliva Primární vzduch Sekundární vzduch Terciální vzduch

regulovatelný regulovatelný neregulovatelný

Dřevěná polena 2 - 3 polena

(2-3 kg)

Uzavřen nebo podle

potřeby otevřen dle daných

spalovacích podmínek,

regulace hoření

Uzavřen nebo podle

potřeby otevřen dle daných

spalovacích podmínek,

regulace oplachu skla

Maximálně otevřen,

sekundární spalování

Typy spalování dřeva:

- Po každém zátopu v kamnech ponechejte regulátor primárního vzduchu otevřen raději déle, docílíte tím lepšího rozhoření paliva.

- Před přiložením paliva je vhodné plně zavřít regulátor primárního vzduchu.

- Při spalování dřeva bezpodmínečně dbejte na to, aby bylo dřevo suché a maximální vlhkostí 20%.

2.2. Palivo

V krbových kamnech je možné spalovat štípané dřevo. Vlhkost spalovaného dřeva by měla být menší než 20%, optimálně 10%. Zde platí pravidlo, čím menší obsah

vody v palivu, tím je jeho výhřevnost vyšší. Doporučená vlhkost dřeva se docílí skladováním po dobu alespoň dvou let ve větraném přístřešku.

Doporučená velikost kusového dřeva pro skladování a spalování by měla být v průměru 3 - 6 cm a délce 20 - 35 cm.

3V krbových kamnech je zakázáno spalovat uhlí a koks. Jako palivo nikdy nepoužívejte hořlavé kapaliny nebo odpady typu: tapety, dřevotřískové desky, umělé hmoty,

napouštěné dřevo nebo samotné hobliny a piliny. Spalování takovýchto materiálů škodí nejen životnímu prostředí, ale také zkracuje životnost kamen, navíc může

dojít i k poškození kamen a komína.

Pozn. Kůru, která se nachází na dřevěných polenech, je samozřejmě také možno spalovat.

Tabulka č. 2

Výhřevnost některých druhů dřeva při 20% vlhkosti

Druh dřeva Výhřevnost kWh/plm Výhřevnost kWh/1kg Hmotnost kg/plm

Smrk, jedle 1957 4,0 485

Modřín 2461 4,0 610

Borovice 2280 4,0 565

Dub, buk 2743 3,8 726

3. BEZPEČNOST PROVOZU

3.1. Všeobecná ustanovení

Pro provozování a instalaci krbových kamen je nutno dodržovat zásady požární ochrany obsažené v ČSN 06 1008.

Spotřebič smí být používán v normálním prostředí dle ČSN 33 2000-3. Při změně tohoto prostředí, kdy by mohlo vzniknout i přechodné nebezpečí požáru nebo

výbuchu (např. při lepení lina, PVC, při práci s nátěrovými hmotami apod.), musí být kamna včas, před vznikem nebezpečí, vyřazena z provozu. Dále je kamna možné

používat až po důkladném odvětrání prostoru, nejlépe průvanem.

3.2. Bezpečná vzdálenost kamen od hořlavých hmot

Jsou-li kamna umístěna v prostoru s hořlavými předměty (třídy hořlavosti B,C1 a C2) je nutno dodržet bezpečnou vzdálenost 800 mm od čelní strany kamen v

ostatních směrech 400 mm.

Bezpečná vzdálenost kouřovodu od obložení zárubní dveří apod., umístěných staveb. konstrukcí z hořlavých hmot a od instalace potrubí včetně jeho izolace je

min. 200mm. Od ostatních částí konstrukcí z hořlavých hmot min. 400mm (ČSN 061008). Jedná se o stavební hmoty o stupni hořlavosti B, C1, C2 podle ČSN 73

0823 (viz. tab. č. 3).

Jsou-li kamna provozována v prostoru s hořlavými stavebními hmotami o stupni C3, je nutno bezpečnou vzdálenost od těchto hmot zdvojnásobit.

3.3. Pokyny pro bezpečný provoz

K zatápění a topení nesmí být používány žádné hořlavé kapaliny! Dále je zakázáno spalovat jakékoliv plasty, dřevěné materiály s různými chemickými pojivy (dře-

votřísky atd.) a také domovní netříděný odpad se zbytky plastů aj.

Kamna musí obsluhovat pouze dospělé osoby! Ponechat děti u kamen bez dozoru dospělých je nepřípustné. Povrch kamen je zahřátý, zejména

prosklené plochy, dotykem si můžete způsobit těžké popáleniny.

Provoz kamen vyžaduje občasnou obsluhu a dozor. Pro bezpečné ovládání regulátorů a pro manipulaci s uzávěry dvířek je potřeba použít ochranné rukavice. Na

kamna je zakázáno během provozu, a dokud jsou teplá, odkládat jakékoli předměty z hořlavých hmot, které by mohli způsobit požár. Dbejte na zvýšenou opatrnost

při manipulaci s popelníkem a při odstraňování horkého popela, protože hrozí nebezpečí popálení. Horký popel nesmí přijít do styku s hořlavými předměty – např.

při sypání do nádob komunálního odpadu.

Kamna smí být provozována pouze podle tohoto návodu. Na kamnech není přípustné provádět žádné neoprávněné úpravy.

Tabulka č. 3

Informace o stupni hořlavosti některých stavebních hmot

Stav hořlavosti stavebních

hmot a výrobků

Stavební hmoty zařazené do stupně hořlavosti

A - nehořlavé žula, pískovec, betony těžké pórovité, keramické obkladačky, speciální omítka

B - nesnadno hořlavé akumín, heraklit, lihnos, itavér

C1 - těžce hořlavé dřevo listnaté, překližka, sirkoklit, tvrzený papír, umakart

C2 - středně hořlavé dřevotřískové desky, solodur, korkové desky, pryž, podlahoviny

C3 - lehce hořlavé dřevovláknité desky, polyester, polyuretan

4. INSTALACE KRBOVÝCH KAMEN A JEJICH NAPOJENÍ NA KOMÍN

Upozornění: Při montáži krbových kamen musí být dodrženy všechny místní předpisy, včetně předpisů, které se týkají národních a evropských norem pro tento

druh spotřebičů.

4.1. Připojení kamen ke komínu nebo komínové vložce

Připojení krbových kamen na komínový průduch smí být provedeno pouze se souhlasem kominického podniku v souladu s ČSN 73 4201:2010, nebo dle platných

předpisů pro tento druh spotřebičů v zemích, kde jsou instalovány. Pro názornost nahlédněte do přílohy č. 2.

Pro zajištění správné funkce kamen je nutné, aby byl zaručen správný tah komína v hrdle kouřovodu.

Údaj o minimálním tahu je vždy uveden v technickém listě pro příslušný typ kamen. Nedostatečný tah komína způsobuje špatnou funkci kamen, nadměrné za-

nášení skla a nadměrné zanášení kouřových cest. Dochází ke snížení celkového tepelného výkonu kamen. V případě, že přikládáme a komín nemá dobré tahové

podmínky, může dojít k úniku spalin do místnosti. Z tohoto důvodu doporučujeme pravidelnou kontrolu kominíka kominickou rmou dle normy ČSN 734201:2010

a pravidelné provádění údržby topidla. V případech, kdy je tah komína příliš vysoký a přesáhne 20 Pa je vhodné nainstalovat vhodnou komínovou klapku (např.

kouřová trubka s klapkou). Příliš vysoký tah může být zdrojem obtíží při provozu, např. příliš intenzivním spalováním, vysokou spotřebou paliva a také může vést k

trvalému poškození topidla.

4.2. Napojení kamen na komínový průduch

Krbová kamna doporučujeme připojit na samostatný komínový průduch. Ke společnému komínovému průduchu je možné kamna připojit jen při dodržení ustano-

vení ČSN 734201:2010. Kamna nelze napojit na společný průduch s plynovým spotřebičem.

4.3. Pokyny pro instalaci a zajištění kouřovodu

Odtahové hrdlo spojte s komínem nejkratší možnou cestou tak, aby délka kouřových cest byla maximálně 1,5 m dlouhá. Kouřové roury a koleno mezi sebou těsně

spojte s přesahem min. 50mm a dbejte na to, aby byly spoje sestaveny vždy souladně s prouděním spalin. Otvor vstupu do komína opatřete kovovou zděří odpoví-

dajícího průměru. Kouřovod by měl směrem k sopouchu stoupat pod úhlem cca 10°.

4.4. Instalace (ustavení) kamen do prostoru (místnosti)

Před instalací krbových kamen je nutné provést ověření nosnosti podlahy (stropu), zda splňuje podmínky únosnosti pro příslušný typ kamen v závislosti na jejich

hmotnosti. Kamna musí být nainstalována na tepelně-izolační nehořlavé podložce, která přesahuje půdorys kamen po stranách a vzadu minimálně o 100 mm a

vpředu o 300 mm. Pokud se použije plechová podložka, musí mít tloušťku min. 2 mm. Pro názornost nahlédněte do přílohy.

Upozornění: Pro možnost čištění spotřebiče, kouřovodu a komína je k snadnému přístupu nutné ponechat dostatečný prostor.

4.5. Instalace závěsných kamen na stěnu

Montáž krbových kamen určených pro zavěšení na zeď provedeme nejdříve instalací závěsných dílců (viz. příloha). Fixaci závěsných dílců na zeď je potřeba dimen-

zovat na váhu alespoň 200 kg - v případě použití kouřovodu jako komínu musíme počítat i s tímto nárůstem hmotnosti. Montáž krbových kamen na zeď musí

předem posoudit odborník, který posoudí nosnost zdiva tak, aby nedošlo k jejich uvolnění. Dále je potřeba zajistit dostatečné protipožární vlastnosti zdi, na které

budou kamna zavěšena.

V případě umístění kamen na cihlovou zeď, nebo na zeď z nehořlavých materiálů, není předepsaná minimální vzdálenost kamen od zdi.

Upozornění: V případě připojení externího přívodu vzduchu do kamen je potřeba si předem připravit dostatečně velký otvor pro přívod vzduchu. Pro lepší manipulaci

doporučujeme udělat i otvor nad výstupem externího přívodu vzduchu, aby mohla být kamna bez potíží nadzvednuta.

5. NÁVOD K OBSLUZE

5.1. První uvedení krbových kamen do provozu

Před prvním uvedením do provozu je třeba odstranit případné nálepky ze skla, dvířek, díly příslušenství z popelníku, resp. z ohniště, toto platí i pro případné pře-

pravní pojistky. Podle obrázku z technického listu zkontrolujte, zda jsou správně usazeny volně ložené clony pro směřování tahu, vermikulitové tvárnice či zábrana

(je možné, že během transportu nebo při instalaci kamen sklouzly ze správné polohy). Pokud zjistíte některou závadu v usazení, proveďte její nápravu, jinak bude

ohrožena správná funkce topidla.

Na povrchovou úpravu krbových kamen je použita žáruvzdorná dvousložková barva, která se při prvním zátopu po přechodném změknutí vytvrzuje. Při fázi změknutí

dejte pozor na zvýšené nebezpečí poškození laku rukou nebo nějakým předmětem. Při prvním zátopu musí být kamna „zahořena“ malým plamenem, spalováním

menšího množství paliva při nižší teplotě. Všechny materiály si musí zvyknout na tepelnou zátěž. Opatrným roztopením zabráníte vzniku trhlin v ve vermikulitových

tvarovkách, poškození laku a deformaci materiálů konstrukce kamen. Případný zápach při vytvrzování barvy brzy zmizí – doporučujeme intenzivní odvětrání prostoru,

nejlépe průvanem. Pokud jsou v tomto prostoru domácí zvířata nebo ptáci, přemístěte je na přechodnou dobu jinam.

5.2. Zapálení a topení

Pro snadnější rozhoření nejdříve položte na dno ohniště, resp. na rošt 2 až 3 menší dřevěná polena, na ně papír nebo schválené podpalovače, poté chrastí nebo

dřevěné třísky, drobné dřevo a nakonec silnější polínka. Paliva naložte větší množství ( cca. do 2/3 výšky boční vermikulitové vyzdívky ). Naložením většího množství

paliva zajistíte dostatečnou dobu hoření pro zahřátí komínového tělesa a tím i jeho správnou funkci. Regulátor primárního vzduchu otevřete na maximum. Někdy je

pro lepší zapálení paliva vhodné zredukovat i přívod sekundárního vzduchu. Po zapálení musí být dvířka ohniště uzavřena. Jakmile se palivo řádně rozhoří pomocí

regulátorů přívodního vzduchu, nastavte klidné, spíše tlumené spalování. Pro seřízení plamene a hoření můžete použít ustanovení z technického listu (viz příloha)

nebo tabulky č.1.

Upozornění: Před každým zátopem zkontrolujte, není-li zanesen rošt, přebytečný popel z roštu shrňte hrablem. Dvířka ohniště (spalovací komory) musí být

vždy uzavřeny, vyjma uvádění do provozu, doplňování paliva a odstraňování popela.

Po každém delším přerušení provozu kamen je nutno před opakovaným zapálením provést kontrolu průchodnosti a čistoty kouřovodů, komína a

spalovacího prostoru kamen.

5.3. Přikládání paliva

Pro zabránění úniku kouřových plynů do místnosti při přikládání doporučujeme: přibližně 5 až 10 vteřin před otevřením dvířek ohniště plně otevřete primární re-

gulátor vzduchu, pak přikládací dvířka nejprve mírně pootevřete, vyčkejte několik vteřin na odsátí kouřových zplodin do komína a teprve potom dvířka otevřete na

plno. Po otevření přikládacích dvířek je vždy nutné zvýšit pozornost, hrozí vypadnutí žhavých oharků. Po přiložení paliva dvířka ohniště opět uzavřeme. Po rozhoření

paliva ( bez čadivého plamene) regulátor znovu vraťte do původní polohy (popř. uzavřete). Při přikládání dbejte na to, aby palivo nepřesahovalo nad úroveň boční

vermikulitové vyzdívky spalovacího prostoru. Množství přikládaného paliva má odpovídat hodinové informativní spotřebě pro dané topidlo (viz příloha, technický

list). Při přetápění může dojít k trvalému poškození kamen. Upozornění: Nadměrnému unikání spalin do místnosti při přikládání, zabráníte doplňováním

paliva po jeho vyhoření na žhavý základ.

5.4. Vnější (externí) přívod spalovacího vzduchu

Pro proces spalování musí být zajištěn přívod dostatečného množství čerstvého vzduchu. Při spalování dřeva spotřebují kamna až 15m3 čerstvého vzduchu za hodinu.

U novodobých staveb může být jejich izolovanost od vnějšího prostředí (plastová okna apod.) velmi vysoká. Další problémy mohou způsobit odsavače vzduchu nebo

jiná tepelná zařízení, které pracují v místnosti nebo v prostoru s kamny.

Výrazně se tím snižuje kvalita procesu spalování doprovázeného dehtováním a zanášením kouřových cest a také může dojít při přikládání ke kouření do místnosti.

Dostatečný přívod vzduchu zabezpečte otevřenými okny nebo dveřmi do vedlejší, lépe větrané místnosti. Vhodnější je však současně s instalací topidla zajistit větrací

otvor pro přívod vzduchu opatřený regulační větrací mřížkou, která musí být zabezpečena proti ucpání, nebo zapojení externího přívodu vzduchu.

5.5. Provoz během přechodného období a při zhoršených klimatických podmínkách

V přechodném období, resp. při vyšších venkovních teplotách nad 15°C, při deštivých a vlhkých dnech, při prudkém nárazovém větru může podle okolností dojít

ke zhoršení komínového tahu (tahu z kamen), takže spaliny nejsou plně odváděny. Proto musí být krbová kamna v tomto období provozována s co nejmenším

množstvím paliva, aby bylo otevřením přívodů vzduchu zajištěno lepší hoření a tah komína.

5.6. Čistota skla

Na zachování čistoty průhledného okénka má vliv vedle používání vhodného paliva, dostatečného přívodu spalovacího vzduchu (zejména sekundárního) a odpo-

vídajícího komínového tahu také způsob, jak jsou krbová kamna obsluhována. V této souvislosti doporučujeme přikládat pouze jednu vrstvu paliva a to tak, aby

5bylo palivo co nejrovnoměrněji rozprostřeno po topeništi a aby bylo co nejdále od skla. V případě znečištění skla při topení doporučujeme zvýšit intenzitu hoření

otevřením primárního regulátoru vzduchu, čímž se většinou sklo samovolně vyčistí.

5.7. Vyprazdňování popela

Podle délky a intenzity topení je nutné pomocí pohrabáče sklepávat popel přes rošt do popelníku a popelník vyprázdnit. Nejvhodnější je tento úkol provádět při

studených kamnech. Dbejte, aby popelník nebyl přeplňován. Nahromaděný popel zabraňuje přívodu vzduchu pod rošt a může tím dojít k jeho prasknutí. POZOR:

Před vyprazdňováním popelníku zkontrolujte, zda neobsahuje žhnoucí zbytky, které by mohli způsobit požár v odpadní nádobě. Popel ze spáleného dřeva lze použít

jako hnojivo.

6. ČIŠTĚNÍ , ÚDRŽBA A SKLADOVÁNÍ

6.1. Čištění topidla

Krbová kamna ve studeném stavu je nutné nejméně jednou ročně (po topné sezóně), případně i častěji, vyčistit. Při čištění je potřeba odstranit usazeniny v kouřovo-

dech, spalovacím prostoru a na clonách pro směrování tahu. Opravit, nejlépe výměnou, vypadlé části vermikulitové vyzdívky. Úplnost vermikulitové vyzdívky je nutné

sledovat i během topné sezony. Mezery mezi jednotlivými vermikulitovými tvárnicemi slouží jako tepelná dilatace zamezují popraskání tvárnic a není vhodné mezery

jakkoli vyplňovat (např. výmazovou hmotou), tak jak bylo zvykem u starších topidel na pevná paliva.

Popraskané vermikulitové tvárnice neztrácejí svojí funkčnost, pokud zcela nevypadnou!

Na čištění skla lze použít běžné přípravky na čištění sporáků a pečících trub, suchý měkký hadr nebo i noviny, případně speciální přípravek na čištění skel krbových

kamen - můžete využít nabídky výrobce kamen HS Flamingo s.r.o.. Sklo se musí zásadně čistit pouze ve studeném stavu. Na čištění lakovaných částí povrchu topidla

můžete použít navlhčenou anelovou hadru, povrch nelze čistit chemickými přípravky, mohlo by dojít k poškození barevného nástřiku.

Upozornění! Žáruvzdorná barva použitá k nástřiku kamen není antikorozní ani voduvzdorná, je tedy potřeba zajistit, aby byla kamna instalována do prostor, která

jsou suchá a řádně větraná. Dále se musí dát pozor na to, aby nebyla poškozena celistvost nástřiku - v prostorech s vyšší vlhkostí by mohla vzniknout na poškozených

místech rez.

6.2. Požár v komíně

V případě vzniku požáru v komíně je nutné oheň v kamnech okamžitě uhasit vybráním hořících zbytků paliva pomocí lopatky do vhodné nehořlavé nádoby a ihned

volat hasiče (linka 150) nebo linku 112 integrovaného záchranného systému.

6.3. Čištění clony (deektoru)

K vyčištění prostoru nad deektorem (clonou) lze demontovat zadní krycí plech a záslepku viz. příloha. Vzniklé saze je pak možné smést do spalovací komory odkud

je můžeme bez problému vybrat. Při instalaci kamen je potřeba počítat s tím, že jednou ročně by se měl tento deektor čistit (v případě kouřovodu s funkcí komína

častěji).

6.4. Těsnící šňůry a pásky

K těsnění dosedacích ploch dvířek a skel (popř. jiných částí kamen) je použita speciální sklo-keramická těsnící šňůra (páska), která je schopna odolávat vysokým

teplotám. Stav těsnění doporučujeme průběžně kontrolovat, a při ztrátě jeho funkčnosti nahradit novým.

Nové těsnění po určitém čase používaní slehne a proto doporučujeme, aby se přibližně po třech měsících užívání kamen zkontrolovala těsnost dotažení skla na

konstrukci dveří a případné uvolnění odstranilo citlivým dotažením lišt držících sklo.

6.5. Náhradní díly

V případě nutnosti používejte pouze originální náhradní díly doporučené výrobcem viz. Odstavec 9.2. - Vytypované náhradní díly. Identikaci náhradního dílu

proveďte pomocí technického listu, který je součástí dodávky kamen.

6.6. Skladování a manipulace

Kamna musí být skladována v suchých, řádně větraných prostorech, předejdete tak vytvoření povrchové rzi.

S kamny lze manipulovat jen ve vertikální poloze, jako prevenci proti poškození při manipulaci s kamny doporučujeme vyndat všechny demontovatelné díly (vermi-

kulit, rošt, popelník, sklo apod.)

7. NEJČASTĚJŠÍ ZÁVADY

7.1. Prasklá (vypadlá) vermikulitová tvárnice ve spalovacím prostoru

Nejprve je třeba zdůraznit, že popraskané vermikulitové tvárnice neztrácejí svoji funkčnost, pokud zcela nevypadnou, tudíž je není nutno ihned vyměňovat! V případě

výměny tyto dílce můžete přímo objednat u Vašeho prodejce nebo na adrese výrobce tak, že udáte typ a sériové výrobní číslo kamen, dále z nákresu vermikulitové

výplně, viz příloha, zjistíte určité číslo vermikulitové cihly, které potřebujete vyměnit.

Postup výměny: Výměnu bočních tvárnic je nutné provést tak, že nejdříve vyndáte zábranu a poté rošt tak, abyste mohli vyndat spodní tvarovky, po vyndání spodních

tvarovek máte přístup k výměně tvarovek bočních a zadních.

Upozornění: Netopte v kamnech v případě, že i jen část obložení spalovacího prostoru vypadne. Hrozí nebezpečí propálení konstrukce kamen.

7.2. Rozbité sklo

Sklo dvířek je vyrobeno ze speciální sklo-keramické hmoty s vysokou tepelnou odolností. Běžné tabulové sklo nelze použít!

Postup výměny: Při výměně skla není nutné celá dvířka odmontovat, postačí pouze odšroubovat lišty držící sklo a sklo vyjmout. Při zpětné montáži musí sklo stejno-

měrně dosednout po celém obvodu na plochu dvířek. Styková plocha mezi sklem a dvířky musí být osazena těsnící šňůrou. Těsnící šňůru, pokud není poškozena, lze

použít znovu. Lišty při zpětné montáži dotahujeme citlivě a rovnoměrně, tak, aby nedošlo k prasknutí skla přílišným dotažením.

8. ZÁRUKA A SERVIS

8.1. Všeobecně

Při dodržení všech pravidel instalace, obsluhy a údržby uvedených v tomto návodu k obsluze, ručí výrobce (dodavatel), rma HS Flamingo s.r.o. 60 měsíců od

doby převzetí uživatelem za to, že výrobek bude mít po celou dobu záruky vlastnosti stanovené technickými normami, tímto návodem a údaji na výrobním štítku.

Záruka 24 měsíců je poskytnuta na:

Ostatní komponenty (pokud jsou součástí zařízení), jako např. patentní zámek, šrouby a svorníky, pružiny, ventilátory, tištěné obvody, spínač, elektrické kabelové

koncovky, drát, elektrické pláště atd.

Opotřebitelné předměty, které jsou v přímém styku s ohněm: vermikulitová vyzdívka, rošt topeniště, polínková bariéra, těsnící šňůry, sklo.

8.2. Záruční podmínky

Záruka se vztahuje na bezplatnou opravu kamen, respektive reklamovaných dílů či částí, které vznikly příčinou vadného materiálu nebo vadou v dílenském zpraco-

vání. Při neoprávněných požadavcích na záruční opravu přecházejí takto vzniklé náklady k tíži majitele (objednatele).

8.3. Záruka

V případě, že se vyskytne v záruční době na Vašich kamnech funkční vada nebo vada povrchové úpravy, neopravujte si ji nikdy sami. Záruční a pozáruční opravy

zařizuje výrobce, na kterého je možné nakontaktovat se přímo nebo prostřednictvím jeho obchodních zástupců. Výrobce nepřebírá záruku za škody a vady kamen

nebo jejich částí, které byly způsobeny:

- špatnou volbou výkonu kamen pro daný prostor (přetápění nebo nedotápění prostoru)

- nedodržením příslušných platných stavebně právních předpisů

- chybnou instalací a napojením zařízení

- nedostatečným nebo příliš silným tahem z komína (připojení musí být dle platných norem)

- provedenými úpravami nebo jinými, zejména dodatečnými změnami ohniště nebo odvodu spalin

- při zásahu nebo změnách na zařízení, způsobených osobami, které k tomu nejsou výrobcem zmocněny

- nedodržením pokynů v návodu k obsluze

- při dodatečném zabudování náhradních dílů a doplňků, které nejsou výrobkem rmy HS Flamingo s.r.o.

- použitím nevhodných paliv

- špatnou obsluhou, přetížením zařízení a následným poškozením konstrukce a povrchové úpravy topidla (např. propálení clon usměrňovačů tahu, deformace

kon- strukce kamen)

- neodbornou manipulací, násilným mechanickým poškozením a nevhodným skladováním

- nedostatečnou péčí či použitím nevhodných čistících prostředků

- neodvratnou událostí (povodně atd.)

8.4. Jak reklamovat

Při reklamaci je nutno udat svou přesnou adresu, telefonní číslo a popsat závadu. Reklamace bude řešena pouze tehdy, pokud bude přiložen řádně vyplněný záruční

list s datem prodeje a s razítkem prodejny nebo prodejní paragon (případně faktura). Při nákupu si ve vlastním zájmu vyžádejte čitelně vyplněný záruční list. O

způsobu a místě opravy bude po posouzení závady rozhodnuto v servisním oddělení a dále budou navržená opatření konzultována s majitelem zařízení. Pro výměnu

výrobku nebo zrušení kupní smlouvy platí příslušné ustanovení Občanského zákoníku a reklamačního řádu.

9. BALENÍ KRBOVÝCH KAMEN – LIKVIDACE ODPADU

Krbová kamna jsou dodávána na dřevěné transportní podlážce. Kamna jsou proti povětrnostním vlivům chráněna PE folií a papírovou krabicí. Stabilizace a soudržnost

celého obalu pro skladování a pro dopravu je zaručena použitím kovové případně plastové pásky. Likvidace obalu: Dřevěné latění a podlážku použijte k topení.

Ocelovou pásku odevzdejte do sběrny kovových odpadů. PE povlak a papírovou krabici předejte k recyklaci. Likvidace kamen: V případě likvidace krbových kamen

odložte vermikulit, sklo a těsnící šňůry do tuhého komunálního odpadu a plechový korpus popřípadě ostatní kovové části odevzdejte do sběrny kovových odpadů.

9.1. Zvláštní příslušenství na objednávku

1. Kouřovody

2. Nářadí, koše, paravany

3. Odlučovací nádoba a vysavač popela

4. Podpalovač

5. Čistič krbových skel

6. Čistič komínů

7. Lopatka

8. Uhlák

9.2. Vytypované náhradní díly

Některé náhradní díly, které lze objednat:

1. Vermikulitové tvárnice

2. Popelníková zásuvka

3. Sklo přikládacích dvířek

4. Litinový rošt

5. Těsnící šňůry

6. Lepidlo na těsnící šňůru

10. ES PROHLÁŠENÍ O SHODĚ A CE CERTIFIKÁT

ES prohlášení o shodě bylo vydáno ke všem výrobkům na základě protokolu o počáteční zkoušce typu dle EN 13 240:2005 + A2 a CE certikátu. Protokol o počáteční

zkoušce typu a CE certikát je v souladu se směrnicí Rody č. 89/106EHS (odpovídá nařízení vlády č. 190/2002 Sb.) a vystavila jej modikovaná osoba:

Strojírenský zkušební ústav, s.p. ES 1015, AO 2002 Hudcova 56 b., 621 00 Brno

Výrobce prohlašuje, že krbová kamna, zde uvedená, splňují požadavky stanovené směrnicí 89/106 EHS (odpovídá nařízení vlády č. 190/2002 Sb.) za podmínek

obvyklého, výrobcem určeného použití, je bezpečný. Prohlášení o vlastnostech naleznete na našich webových stránkách www.hsamingo.cz

Výrobce přijal opatření, kterým zabezpečuje shodu všech výrobků uvedených na trh s technickou dokumentací a se shodnými požadavky.

11. PŘÍLOHY

Odstupové bezpečnostní vzdálenosti kamen v prostoru

Příklad umístění ochranné clony palivového spotřebiče a kouřovodu

Seznam náhradních dílů

Příklady správného a nesprávného připojení kouřovodu do otvoru v komínové vložce (komínu)

Technický list krbových kamen

Prostup kouřovodu stěnou z hořlavých materiálů

Přímé napojení palivového spotřebiče na komín a odstup od stěny

Popis regulace přívodu vzduchů

Nákres vermikulitové výplně spalovací komory

Zavěšení kamen na zeď

Záruční list

Příslušenství i náhradní díly lze nakoupit i na našem e-shopu - obchod.hsamingo.cz

Stali ste sa majiteľmi krbových kachieľ Flamingo DELUXE od renomovaného výrobcu HS Flamingo s.r.o..

Ďakujeme vám za dôveru, ktorú ste prejavili kúpou nášho výrobku. Prečítajte si, prosím, pozorne tento návod na obsluhu,

ktorý vás informuje o funkcii a manipulácii s kachľami. Vyvarujete sa tak nebezpečenstva vzniku škôd a predĺžite životnosť kachlí.

ZAPOJENIE A PRVÉ UVEDENIE DO PREVÁDZKY NECHAJTE VŽDY NA KVALIFIKOVANÚ OSOBU,

KTORÁ MÁ PRÍSLUŠNÉ OPRÁVNENIE A ZNALOSŤ PLATNÝCH NORIEM!

Správnou obsluhou šetríte palivo a chránite životné prostredie.

Záruku na naše kachle poskytujeme iba vtedy, ak dodržíte pokyny v návode na inštaláciu a obsluhu.

Návod a list s technickými údajmi starostlivo uschovajte,

budete si tak môcť na začiatku každej vykurovacej sezóny opäť osviežiť znalosti potrebné na správnu obsluhu vašej pece.

1. TECHNICKÁ ŠPECIFIKÁCIA

Krbové kachle sú určené na vykurovanie obytných miestností, rekreačných zariadení i pracovných miest, kde je zámerom zvýšenie tepelnej pohody, ku ktorej prispieva

i vnem z pohľadu na plameň.

1.1. Konštrukčné vyhotovenie

Kachle sú konštruované na spaľovanie dreva. Prehrievacím systémom v kachliach nie je možné spaľovať uhlie a koks.

Kachle sú zvarené z oceľových plechov hrúbky 2 – 5 mm. V strednej časti kachlí je spaľovacia komora, ktorej čelná strana je tvorená prikladacími dvierkami. V dvier-

kach je usadené veľkoplošné špeciálne sklo, ktoré odoláva vysokým teplotám až 800 °C. Spaľovací priestor je obložený vermikulitovými tvarovkami. Tvarovky nie

sú spojené žiadnou výmazovou hmotou. Na dne spaľovacej komory je liatinový rošt. Pred roštom je umiestnená zábrana proti vypadávaniu paliva a jeho zosúvaniu

na čelné sklo. Kachle sú riešené ako dvojplášťové s vertikálnym odvodom spalín. Priemer dymovodu je 150 mm. Opláštenie kachlí je vyhotovené z oceľového plechu.

Upozornenie: Krbové kachle nemajú charakter stáložiarnej vykurovacej jednotky a sú určené na periodickú/prerušovanú (dočasnú) prevádzku.

2. SPAĽOVACÍ PROCES

2.1. Množstvo paliva a nastavenie spaľovacieho procesu

Spaľovanie dreva v krbových kachliach je systém prehorievací, čo znamená, že spaľovanie prebieha v celej vsádzke paliva naraz. Na zaistenie optimálnych podmienok

jednoduchého podpálenia a následného rozhorenia je nutné pod horiace palivo, cez rošt, priviesť dostatočné množstvo vzduchu – označený ako primárny (P), ktorý

jevždy regulovateľný. So vzrastajúcou teplotou spalín sa začínajú uvoľňovať plynné zložky paliva, ktoré by bez ďalšieho prívodu vzduchu nevykonali žiadnu prácu v

podobe tepelnej energie, preto je nutné priviesť ďalší vzduch do úrovne výšky plameňov, kde proces spaľovania týchto plynných zložiek môže ďalej prebiehať, čím

väčšinou zaniká požiadavka na potrebu prívodu vzduchu primárneho, naopak, vzniká požiadavka na prívod vzduchu sekundárneho a terciálného (S).

Prívod sekundárneho a terciálného vzduchu, ktorý je regulovateľný, skvalitňuje ako spaľovanie, tak aj napomáha k samočinnému čisteniu skla dvierok. Pri správnom

množstve a pomere vzduchov privedených do miest spaľovacej komory sa účinnosť spaľovania zvýši a tým sa znižuje emisia škodlivých plynov do ovzdušia. Rozmiest-

nenie regulátorov prívodov vzduchov je znázornené na schéme v technickom liste, ktorý je súčasťou každých dodávky krbových kachlí. Spoločne so sekundárnym

prívodom sa taktiež reguluje terciárny vzduch, ktorý je predhrievaný cez zadnú časť kachlí a vstupuje do hornej časti spaľovacej komory.

Dosiahnutý tepelný výkon vykurovacej jednotky je závislý od množstva spáleného paliva za určitý časový úsek, jeho kvality a účinnosti spaľovacieho procesu. Podľa

tabuľky č. 2 výhrevností palív si môžete urobiť predstavu o dosiahnuteľnom výkone pri spálení 1 kg dreva za hodinu pri jeho 20 % vlhkosti. Ďalej platí, že so vzras-

tajúcou vlhkosťou paliva taktiež výrazne klesá jeho výhrevnosť.

Upozornenie: Pre správnu funkciu kachieľ je potrebné nainštalovať regulátor ťahu. Vplyvom okolitých podmienok (poveternostných a pod.) dochádza ku kolísaniu

ťahu, čomu zabráni práve inštalácia tohto regulátora.

V podmienkach skúšobne bola odskúšaná regulovateľnosť vykurovacej jednotky v rozmedzí 20 – 100 % menovitého výkonu. Výkon sa reguloval pomocou ťahu ko-

mína a množstvom paliva. V praxi sa kachle regulujú pomocou regulátorov vzduchov, najmä primárnym prívodom vzduchu. Presné nastavenie spaľovacieho procesu

pomocou regulátorov nie je možné jednoznačne denovať. Je ovplyvnené viacerými faktormi – vlhkosťou paliva, druhom paliva, ťahom komína, vonkajšími tlakovými

podmienkami atď. Preto si spaľovací proces (intenzitu a kvalitu plameňa) musíme doregulovať podľa aktuálnych podmienok.

Schopnosť účinne nastaviť spaľovací proces sa zvýši s vašimi skúsenosťami pri používaní kachlí. Podrobnejšia tabuľka s nastavením regulátorov prívodu vzduchu je

súčasťou technického listu, kde sú uvedené skutočné hodnoty, ktoré boli odskúšané v daných skúšobných podmienkach v štátnej skúšobni.

Nižšie uvedená tabuľka č.1. slúži len ako všeobecná informácia pre reguláciu prívodu vzduchu.

Palivo Množstvo paliva Primárny vzduch Sekundárny vzduch Terciálny vzduch

regulovateľný regulovateľný neregulovateľný

Drevené polená 2 - 3 polena

(2-3 kg)

Uzavretý alebo podľa

potreby otvorený podľa

daných spaľovacích podmie-

nok, regulácia horenia

Uzavretý alebo podľa

potreby otvorený podľa

daných spaľovacích podmie-

nok, regulácia oplachu skla

Maximálne otvorený,

sekundárne spaľovanie

Typy spaľovanie dreva:

- Po každom zakúrení v kachliach ponechajte regulátor primárneho vzduchu otvorený radšej dlhšie, docielite tým lepšieho rozhoření paliva.

- Pred priložením paliva je vhodné plne zatvoriť regulátor primárneho vzduchu.

- Pri spaľovaní dreva bezpodmienečne dbajte na to, aby bolo drevo suché a maximálnou vlhkosťou 20%.

2.2. Palivo

V krbových kachliach je možné spaľovať štiepané drevo. Vlhkosť spaľovaného dreva by mala byť menšia ako 20%, optimálne 10%. Tu platí pravidlo, čím menší obsah

vody v palive, tým je jeho výhrevnosť vyššia. Odporúčaná vlhkosť dreva sa docieli skladovaním počas aspoň dvoch rokov vo vetranom prístrešku. Odporúčaná veľkosť

kusového dreva pre skladovanie a spaľovanie by mala byť v priemere 3 - 6 cm a dĺžkou 20 - 35 cm.

V krbových kachliach je zakázané spaľovať uhlie a koks. Ako palivo nikdy nepoužívajte horľavé kvapaliny alebo odpady typu: tapety, drevotrieskové dosky, umelé

hmoty,

napúšťané drevo alebo samotné hobliny, piliny. Spaľovanie takýchto materiálov škodí nielen životnému prostrediu, ale tiež skracuje životnosť kachlí, navyše môže

dôjsť aj k poškodeniu kachlí a komína.

Pozn. Kôru, ktorá sa nachádza na drevených polenách, je samozrejme tiež možné spaľovať.

Tabuľka č. 2

Výhrevnosť niektorých druhov dreva pri 20% vlhkosti

Druh dreva Výhrevnosť kWh/plm Výhrevnosť kWh/1 kg Hmotnosť kg/plm

Smrek, jedľa 1957 4,0 485

Smrekovec 2461 4,0 610

Borovica 2280 4,0 565

Dub, buk 2743 3,8 726

3. BEZPEČNOSŤ PREVÁDZKY

3.1. Všeobecné ustanovenia

Pri prevádzkovaní a inštalácii krbových kachlí je nutné dodržiavať zásady požiarnej ochrany obsiahnuté v ČSN 06 1008.

Spotrebič sa smie používať v normálnom prostredí podľa ČSN 33 2000-3. Pri zmene tohto prostredia, keď by mohlo vzniknúť aj prechodné nebezpečenstvo požiaru

alebo výbuchu (napr. pri lepení linolea, PVC, pri práci s náterovými hmotami a pod.), musia byť kachle včas, pred vznikom nebezpečenstva, vyradené z prevádzky.

Ďalej je možné kachle používať až po dôkladnom vyvetraní priestoru, najlepšie prievanom.

3.2. Bezpečná vzdialenosť kachlí od horľavých hmôt

Ak sú kachle umiestnené v priestore s horľavými predmetmi (triedy horľavosti B, C1 a C2), je nutné dodržať bezpečnú vzdialenosť 800 mm od čelnej strany kachlí

a v ostatných smeroch 400 mm.

Bezpečná vzdialenosť dymovodu od obloženia zárubní dverí a pod., umiestnených staveb. konštrukcií z horľavých hmôt a od inštalácie potrubia vrátane jeho izolácie

je min. 200 mm. Od ostatných častí konštrukcií z horľavých hmôt min. 400 mm (ČSN 061008). Ide o stavebné hmoty so stupňom horľavosti B, C1, C2 podľa normy

ČSN 73 0823 (pozrite tab. č. 3).

Ak sú kachle prevádzkované v priestore s horľavými stavebnými hmotami so stupňom C3, je nutné bezpečnú vzdialenosť od týchto hmôt zdvojnásobiť.

3.3. Pokyny pre bezpečnú prevádzku

Na podkurovanie a kúrenie sa nesmú používať žiadne horľavé kvapaliny! Ďalej je zakázané spaľovať akékoľvek plasty, drevené materiály s rôznymi chemickými

spojivami (drevotriesky atď.) a taktiež domový netriedený odpad so zvyškami plastov a i.

Kachle musia obsluhovať iba dospelé osoby! Ponechať deti pri kachliach bez dozoru dospelých je neprípustné. Povrch kachlí je prehriaty, najmä presklené plochy,

dotykom si môžete spôsobiť ťažké popáleniny.

Prevádzka kachlí vyžaduje občasnú obsluhu a dozor. Na bezpečné ovládanie regulátorov a na manipuláciu s uzávermi dvierok je potrebné použiť ochranné rukavice.

Na kachle je zakázané počas prevádzky, a pokým sú teplé, odkladať akékoľvek predmety z horľavých hmôt, ktoré by mohli spôsobiť požiar. Dbajte na zvýšenú opa-

trnosť pri manipulácii s popolníkom a pri odstraňovaní horúceho popola, pretože hrozí nebezpečenstvo popálenia. Horúci popol nesmie prísť do styku s horľavými

predmetmi – napr. pri sypaní do nádob komunálneho odpadu.

Kachle sa smú prevádzkovať iba podľa tohto návodu. Na kachliach nie je prípustné vykonávať žiadne neoprávnené úpravy.

Tabuľka č. 3

Informácie o stupni horľavosti niektorých stavebných hmôt

Stav horľavosti stavebných hmôt

a výrobkov

Stavebné hmoty zaradené do stupňa horľavosti

A - nehorľavé žula, pieskovec, betóny ťažké pórovité, tehly, keramické obkladačky, špeciálne

omietky

B - neľahko horľavé akumín, heraklit, lihnos, itavér

C1 - ťažko horľavé drevo listnaté, preglejka, sirkoklit, tvrdený papier, umakart

C2 - stredne horľavé drevotrieskové dosky, solodur, korkové dosky, guma, podlahoviny

C3 - ľahko horľavé drevovláknité dosky, polystyrén, polyuretán

4. INŠTALÁCIA KRBOVÝCH KACHLÍ A ICH NAPOJENIE NA KOMÍN

Upozornenie: Pri montáži krbových kachlí sa musia dodržiavať všetky miestne predpisy, vrátane predpisov, ktoré sa týkajú národných a európskych noriem pre tento

druh spotrebičov.

4.1. Pripojenie kachlí ku komínu alebo komínovej vložke

Krbové kachle sa smú pripojiť na komínový prieduch iba so súhlasom kominárskeho podniku v súlade s ČSN 73 4201:2010 alebo podľa platných predpisov pre tento

druh spotrebičov v krajinách, kde sú inštalované. Kvôli názornosti nazrite do prílohy č. 2.

Pre zaistenie správnej funkcie kachlí je nutné, aby bol zaručený správny ťah komína v hrdle dymovodu.

9Údaj o minimálnom ťahu je vždy uvedený v technickom liste pre príslušný typ kachlí. Nedostatočný ťah komína spôsobuje zlú funkciu kachlí, nadmerné začaďovanie

skla a nadmerné zanášanie dymových ciest. Dochádza k zníženiu celkového tepelného výkonu kachlí. V prípade, že prikladáme a komín nemá dobré ťahové pod-

mienky, môže dôjsť k úniku spalín do miestnosti. Z tohto dôvodu odporúčame pravidelnú kontrolu komína kominárskou rmou podľa normy ČSN 73 4201:2010

a pravidelné vykonávanie údržby kachlí. V prípadoch, keď je ťah komína príliš vysoký a presiahne 20 Pa, je vhodné nainštalovať vhodnú komínovú klapku (napr.

dymová rúra s klapkou).

Príliš vysoký ťah môže byť zdrojom ťažkostí pri prevádzke napr. príliš intenzívnym spaľovaním, vysokou spotrebou paliva a taktiež môže viesť k trvalému poškodeniu

kachlí.

4.2. Napojenie kachlí na komínový prieduch

Krbové kachle odporúčame pripojiť na samostatný komínový prieduch. K spoločnému komínovému prieduchu je možné kachle pripojiť len pri dodržaní ustanovení

normy ČSN 734201:2010. Kachle nie je možné napojiť na spoločný prieduch s plynovým spotrebičom.

4.3. Pokyny pre inštaláciu a zaistenie dymovodu

Odťahové hrdlo spojte s komínom najkratšou možnou cestou tak, aby dĺžka dymových ciest bola dlhá maximálne 1,5 m. Dymové rúry a koleno medzi sebou tesne

spojte s presahom min. 50 mm a dbajte na to, aby boli spoje zostavené vždy súhlasne s prúdením spalín. Otvor vstupu do komína doplňte kovovou obručou zodpo-

vedajúceho priemeru. Dymovod by mal smerom k sopúchu stúpať pod uhlom cca 10°.

4.4. Umiestnenie kachlí do priestoru

Pred inštaláciou krbových kachlí je nutné overiť nosnosť podlahy (stropu), či spĺňa podmienky únosnosti pre príslušný typ kachlí v závislosti od ich hmotnosti. Kachle

musia byť nainštalované na tepelno-izolačnej nehorľavej podložke, ktorá presahuje pôdorys kachlí po bokoch a vzadu minimálne o 100 mm a vpredu o 300 mm. Ak

sa použije plechová podložka, musí mať hrúbku min. 2 mm. Kvôli názornosti nazrite do prílohy č. 2.

Upozornenie: Na možnosť čistenia spotrebiča, dymovodu a komína je na ľahký prístup nutné ponechať dostatočný priestor.

4.5. Inštalácia závesných kachieľ na stenu

Montáž krbových kachieľ určených na zavesenie na stenu vykonáme najskôr inštaláciou závesných dielcov (pozrite prílohu). Fixáciu závesných dielcov na stenu je

potrebné dimenzovať na hmotnosť aspoň 200 kg – v prípade použitia dymovodu ako komína musíme počítať i s týmto nárastom hmotnosti. Montáž krbových

kachieľ na stenu musí vopred posúdiť odborník, ktorý posúdi nosnosť muriva tak, aby nedošlo k ich uvoľneniu. Ďalej je potrebné zaistiť dostatočné protipožiarne

vlastnosti steny, na ktorej budú kachle zavesené.

V prípade umiestnenia kachieľ na tehlovú stenu, alebo na stenu z nehorľavých materiálov, nie je predpísaná minimálna vzdialenosť kachieľ od steny.

Upozornenie: V prípade pripojenia externého prívodu vzduchu do kachieľ je potrebné si vopred pripraviť dostatočne veľký otvor na prívod vzduchu. Pre lepšiu

manipuláciu odporúčame urobiť i otvor nad výstupom externého prívodu vzduchu, aby sa mohli kachle bez ťažkostí nadvihnúť.

5. NÁVOD NA OBSLUHU

5.1. Prvé uvedenie krbových kachlí do prevádzky

Pred prvým uvedením do prevádzky je potrebné odstrániť prípadné nálepky zo skla dvierok, diely príslušenstva z popolníka, resp. z ohniska, toto platí aj pre prípadné

prepravné poistky. Podľa obrázka z technického listu skontrolujte, či sú správne usadené voľne položené clony na smerovanie ťahu, šamotové tvárnice či zábrana (je

možné, že počas transportu alebo pri inštalácii kachlí skĺzli zo správnej polohy). Ak zistíte nejaký nedostatok v usadení, vykonajte jeho nápravu, inak bude ohrozená

správna funkcia vykurovacej jednotky.

Na povrchovú úpravu krbových kachieľ je použitá žiaruvzdorná dvojzložková farba, ktorá sa pri prvom zakúrení, po prechodnom zmäknutí, vytvrdzuje. Pri fáze

zmäknutia dajte pozor na zvýšené nebezpečenstvo poškodenia laku rukou alebo nejakým predmetom. Pri prvom zakúrení musia byť kachle „zahorené“ malým

plameňom, spaľovaním menšieho množstva paliva pri nižšej teplote. Všetky materiály si musia zvyknúť na tepelnú záťaž. Opatrným rozkúrením zabránite vzniku

trhlín v šamotových tehlách, poškodeniu laku a deformácii materiálov konštrukcie kachlí. Prípadný zápach pri vytvrdzovaní farby čoskoro zmizne – odporúčame

intenzívne vyvetranie priestoru, najlepšie prievanom.

Ak sú v tomto priestore domáce zvieratá alebo vtáci, premiestnite ich prechodne inam.

5.2. Zapálenie a kúrenie

Na jednoduchšie rozhorenie najskôr položte na dno ohniska, resp. na rošt 2 až 3 menšie drevené polená, na ne papier alebo schválené podpaľovače, potom chrastie

alebo drevené triesky, drobné drevo a nakoniec hrubšie polienka. Paliva naložte väčšie množstvo (cca do 2/3 výšky bočnej vermikulitovej výmurovky). Naložením

väčšieho množstva paliva zaistíte dostatočný čas horenia na zahriatie komínového telesa a tým aj jeho správnu funkciu. Regulátor primárneho vzduchu otvorte na

maximum. Niekedy je kvôli lepšiemu zapáleniu paliva vhodné zredukovať aj prívod sekundárneho vzduchu. Po zapálení musia byť dvierka ohniska uzatvorené. Ihneď

ako sa palivo riadne rozhorí pomocou regulátorov prívodného vzduchu, nastavte pokojné, skôr tlmené spaľovanie. Na nastavenie plameňa a horenie môžete použiť

ustanovenia z technického listu (pozrite prílohu) alebo tabuľky č.1.

Upozornenie: Pred každým zakúrením skontrolujte, či nie je zanesený rošt, prebytočný popol z roštu zhrňte hrabličkami. Dvierka ohniska (spaľovacej

komory) musia byt vždy uzatvorené, okrem uvádzania do prevádzky, doplňovania paliva a odstraňovania popola.

Po každom dlhšom prerušení prevádzky kachlí je nutné pred opakovaným zapálením skontrolovať prechodnosť a čistotu dymovodov, komína a

spaľovacieho priestoru kachlí.

5.3. Prikladanie paliva

Na zabránenie úniku dymových plynov do miestnosti pri prikladaní odporúčame: približne 5 až 10 sekúnd pred otvorením dvierok ohniska plne otvorte primárny

regulátor vzduchu, potom prikladacie dvierka najprv mierne pootvorte, vyčkajte niekoľko sekúnd na odsatie dymových splodín do komína a až potom dvierka otvorte

naplno. Po otvorení prikladacích dvierok je vždy nutné zvýšiť pozornosť, hrozí vypadnutie žeravých ohorkov. Po priložení paliva dvierka ohniska opäť uzavrieme. Po

rozhorení paliva (bez čadivého plameňa) regulátor znovu vráťte do pôvodnej polohy (príp. uzavrite). Pri prikladaní dbajte na to, aby palivo nepresahovalo nad úroveň

bočnej vermikulitovej výmurovky spaľovacieho priestoru. Množstvo prikladaného paliva má zodpovedať hodinovej informatívnej spotrebe pre danú vykurovaciu

jednotku (pozrite prílohu, technický list). Pri prekurovaní môže dôjsť k trvalému poškodeniu kachlí. Upozornenie: Nadmernému unikaniu spalín do miestnosti pri

prikladaní zabránite doplňovaním paliva po jeho vyhorení na žeravý zákl

5.4. Vonkajší prívod spaľovacieho vzduchu

Pre proces spaľovania musí byť zaistený prívod dostatočného množstva čerstvého vzduchu. Pri spaľovaní dreva spotrebujú kachle až 15 m3 čerstvého vzduchu za

hodinu. V novodobých stavbách môže byť ich izolovanosť od vonkajšieho prostredia (plastové okná a pod.) veľmi vysoká. Ďalšie problémy môžu spôsobiť odsávače

vzduchu alebo iné tepelné zariadenia, ktoré pracujú v miestnosti alebo v priestore s kachľami.

Výrazne sa tým znižuje kvalita procesu spaľovania sprevádzaného dechtovaním a zanášaním dymových ciest a taktiež môže dôjsť pri prikladaní k dymeniu do miest-

nosti. Dostatočný prívod vzduchu zabezpečte otvorenými oknami alebo dverami do vedľajšej, lepšie vetranej miestnosti. Vhodnejšie je však súčasne s inštaláciou

vykurovacej jednotky zaistiť vetrací otvor na prívod vzduchu vybavený regulačnou vetracou mriežkou, ktorá musí byť zabezpečená proti zapchaniu.

5.5. Prevádzka počas prechodného obdobia a pri zhoršených klimatických podmienkach

V prechodnom období, resp. pri vyšších vonkajších teplotách nad 15 °C, v daždivých a vlhkých dňoch, pri prudkom nárazovom vetre môže podľa okolností dôjsť

k zhoršeniu komínového ťahu (ťahu z kachlí), takže spaliny nie sú plne odvádzané. Preto musia byť krbové kachle v tomto období prevádzkované s čo najmenším

množstvom paliva, aby bolo otvorením prívodov vzduchu zaistené lepšie horenie a ťah komína.

5.6. Čistota skla

Na zachovanie čistoty priehľadného okienka má vplyv okrem používania vhodného paliva, dostatočného prívodu spaľovacieho vzduchu (najmä sekundárneho) a

zodpovedajúceho komínového ťahu taktiež spôsob, ako sú krbové kachle obsluhované. V tejto súvislosti odporúčame prikladať iba jednu vrstvu paliva, a to tak, aby

bolo palivo čo najrovnomernejšie rozprestreté po kúrenisku a aby bolo čo najďalej od skla. V prípade znečistenia skla pri kúrení odporúčame zvýšiť intenzitu horenia

otvorením primárneho regulátora vzduchu, čím sa väčšinou sklo samovoľne vyčistí.

5.7. Vyprázdňovanie popola

Podľa dĺžky a intenzity kúrenia je nutné pomôcť kutáča sklepávať popol cez rošt do popolníka a popolník vyprázdniť. Najvhodnejšie je túto úlohu vykonávať pri stu-

dených kachliach. Dbajte, aby popolník nebol preplňovaný. Nahromadený popol zabraňuje prívodu vzduchu pod rošt. POZOR: Pred vyprázdňovaním popolníka

skontrolujte, či neobsahuje tlejúce zvyšky, ktoré by mohli spôsobiť požiar v odpadovej nádobe. Popol zo spáleného dreva je možné použiť ako hnojivo.

6. ČISTENIE, ÚDRŽBA A SKLADOVANIE

6.1. Čistenie vykurovacej jednotky

Krbové kachle v studenom stave je nutné najmenej raz ročne (po vykurovacej sezóne), prípadne aj častejšie, vyčistiť. Pri čistení je potrebné odstrániť usadeniny v dy-

movodoch, spaľovacom priestore a na clonách na smerovanie ťahu. Opraviť, najlepšie výmenou, vypadnuté časti vermikulitovej výmurovky. Úplnosť vermikulitovej

výmurovky je nutné sledovať aj počas vykurovacej sezóny. Medzery medzi jednotlivými vermikulitovými tvárnicami slúžia ako tepelná dilatácia zamedzujúca po-

praskaniu tvárnic a nie je vhodné medzery akokoľvek vyplňovať napr. výmazovou hmotou, tak ako bolo zvykom pri starších vykurovacích jednotkách na pevné palivá.

Popraskané vermikulitové tvárnice nestrácajú svoju funkčnosť, pokiaľ celkom nevypadnú!

Na čistenie skla je možné použiť bežné prípravky na čistenie sporákov a rúr na kurenie, suchú mäkkú hadru alebo aj noviny, prípadne špeciálny prípravok na

čistenie skiel krbových kachieľ, môžete využiť ponuky výrobcu kachieľ HS Flamingo s.r.o. Sklo sa musí zásadne čistiť iba v studenom stave. Na čistenie lakovaných

častí povrchu vykurovacej jednotky môžete použiť navlhčenú anelovú handru, povrch nie je možné čistiť chemickými prípravkami, mohlo by dôjsť k poškodeniu

farebného nástreku.

Upozornenie! Žiaruvzdorná farba použitá na nástrek kachieľ nie je antikorózna ani vodovzdorná, je teda potrebné zaistiť, aby sa kachle inštalovali do priestorov,

ktoré sú suché a riadne vetrané. Ďalej sa musí dať pozor na to, aby nebola poškodená celistvosť nástreku – v priestoroch s vyššou vlhkosťou by mohla vzniknúť na

poškodených miestach hrdza.

6.2. Požiar v komíne

V prípade vzniku požiaru v komíne je nutné oheň v kachliach okamžite uhasiť vybratím horiacich zvyškov paliva pomocou lopatky do vhodnej nehorľavej nádoby a

ihneď volať hasičov (linka 150) alebo linku 112 integrovaného záchranného systému.

6.3. Vyčistenie priestoru nad clonou

Na vyčistenie priestoru nad deektorom (clonou) je možné demontovať zadný krycí plech a záslepku, pozrite prílohu. Vzniknuté sadze je potom

možné zmiesť do spaľovacej komory, odkiaľ ich môžeme bez problému vybrať.

6.4. Tesniace šnúry a pásky

Na tesnenie dosadacích plôch dvierok a skiel (popr. iných častí kachlí) je použitá špeciálna sklokeramická tesniaca šnúra (páska), ktorá je schopná odolávať vysokým

teplotám. Stav tesnenia odporúčame priebežne kontrolovať a pri strate jeho funkčnosti nahradiť novým.

Nové tesnenie po určitom čase používania zaľahne a preto odporúčame, aby sa približne po 3 mesiacoch používania kachlí skontrolovala tesnosť dotiahnutia skla na

konštrukciu dverí a prípadné uvoľnenie odstránilo citlivým dotiahnutím držiakov skla.

6.5. Náhradné diely

V prípade nutnosti používajte iba originálne náhradné diely odporúčané výrobcom, pozrite Odsek 9.2. Vytypované náhradné diely. Náhradný diel identikujte

pomocou technického listu, ktorý je súčasťou dodávky kachlí.

6.6. Skladovanie a manipulácia

Kachle sa musia skladovať v suchých, riadne vetraných priestoroch, predídete tak vytvoreniu povrchovej hrdze.

S kachľami je možné manipulovať len vo vertikálnej polohe, ako prevenciu proti poškodeniu pri manipulácii s kachľami odporúčame vybrať všetky

demontovateľné diely (vermikulit, rošt, popolník, sklo a pod.)

7. NAJČASTEJŠIE PORUCHY

7.1. Prasknutá (vypadnutá) šamotová tvárnica v spaľovacom priestore

Najprv je potrebné zdôrazniť, že popraskané vermikulitové tvárnice nestrácajú svoju funkčnosť, pokiaľ celkom nevypadnú, teda ich nie je nutné ihneď vymieňať!

V prípade výmeny tieto dielce môžete priamo objednať u svojho predajcu alebo u výrobcu tak, že udáte typ a sériové číslo kachieľ, ďalej z nákresu vermikulitovej

výplne, pozrite prílohu, zistíte určité číslo vermikulitovej tvarovky, ktorú potrebujete vymeniť.

Postup výmeny: Výmenu bočných tvárnic je nutné vykonať tak, že najskôr vyberiete zábranu a potom rošt tak, aby ste mohli vybrať spodné tvarovky, po vybratí

spodných tvaroviek máte prístup na výmenu tvaroviek bočných a zadných. Opatrným rozkúrením zabránite vzniku trhlín v šamotových tehlách, poškodeniu laku a

deformácii materiálov konštrukcie kachieľ.

Upozornenie: Nekúrte v kachliach v prípade, že hoci len časť obloženia spaľovacieho priestoru vypadne. Hrozí nebezpečenstvo prepálenia konštrukcie kachlí.

7.2. Rozbité sklo

Sklo dvierok je vyrobené zo špeciálnej sklokeramickej hmoty s vysokou tepelnou odolnosťou. Bežné tabuľové sklo nie je možné použiť!

Postup výmeny: Pri výmene skla nie je nutné celé dvierka odmontovať, postačí iba odskrutkovať lišty držiace sklo a sklo vybrať. Pri spätnej montáži musí sklo rovno-

merne dosadnúť po celom obvode na plochu dvierok.

Styková plocha medzi sklom a dvierkami musí byť osadená tesniacou šnúrou. Tesniacu šnúru, ak nie je poškodená, je možné použiť znovu. Lišty pri spätnej montáži

doťahujeme citlivo a rovnomerne tak, aby nedošlo k prasknutiu skla prílišným dotiahnutím.

11 8. ZÁRUKA A SERVIS

8.1. Všeobecne

Pri dodržaní všetkých pravidiel inštalácie, obsluhy a údržby uvedených v tomto návode na obsluhu, ručí výrobca (dodávateľ), rma HS Flamingo s. r. o. 60 mesiacov

od dátumu prevzatia používateľom za to, že výrobok bude mať po celý čas záruky vlastnosti stanovené technickými normami, týmto návodom a údajmi na výrobnom

štítku.

Záruka 24 mesiacov je poskytnutá na:

Ostatné komponenty (ak sú súčasťou zariadenia), ako napr. patentná zámka, skrutky a svorníky, pružiny, ventilátory, tlačené obvody, spínač, elektrické káblové

koncovky, drôt, elektrické plášte atď.

Opotrebiteľné predmety, ktoré sú v priamom styku s ohňom: dosky kúreniska, rošt kúreniska, ventilácia, polienková bariéra, tesniace šnúry, sklo.

8.2. Záručné podmienky

Záruka sa vzťahuje na bezplatnú opravu kachlí, respektíve reklamovaných dielov či častí, ktoré vznikli príčinou chybného materiálu alebo chybou v dielenskom

spracovaní. Pri neoprávnených požiadavkách na záručnú opravu prechádzajú takto vzniknuté náklady na ťarchu majiteľa (objednávateľa).

8.3. Záruka

V prípade, že sa vyskytne v záručnej lehote na vašich kachliach funkčná chyba alebo chyba povrchovej úpravy, neopravujte si ju nikdy sami. Záručné a pozáručné

opravy zariaďuje výrobca, na ktorého sa je možné nakontaktovať priamo alebo prostredníctvom jeho obchodných zástupcov. Výrobca nepreberá záruku za škody

a chyby kachlí alebo ich častí, ktoré boli spôsobené:

- nesprávnou voľbou výkonu kachlí pre daný priestor (prílišné vykurovanie alebo nedostatočné vykurovanie priestoru)

- nedodržaním príslušných platných stavebno-právnych predpisov

- chybnou inštaláciou a napojením zariadenia

- nedostatočným alebo príliš silným ťahom komína (pripojenie musí byť podľa platných noriem)

- vykonanými úpravami alebo inými, najmä dodatočnými zmenami ohniska alebo odvodu spalín

- pri zásahu alebo zmenách na zariadení, spôsobených osobami, ktoré na to nie sú výrobcom splnomocnené

- nedodržaním pokynov v návode na obsluhu

- pri dodatočnom zabudovaní náhradných dielov a doplnkov, ktoré nie sú výrobkom rmy HS Flamingo s.r.o.

- použitím nevhodných palív

- nesprávnou obsluhou, preťažením zariadenia a následným poškodením konštrukcie vykurovacej jednotky

(napr. prepálenie clôn usmerňovačov ťahu, deformácia konštrukcie kachlí)

- neodbornou manipuláciou, násilným mechanickým poškodením

- nedostatočnou starostlivosťou či použitím nevhodných čistiacich prostriedkov

- neodvratnou udalosťou (povodne atď.)

8.4. Ako reklamovať

Pri reklamácii je nutné uviesť svoju presnú adresu, telefónne číslo a popísať poruchu. Reklamácia bude riešená iba vtedy, ak bude priložený riadne vyplnený záručný

list s dátumom predaja a s pečiatkou predajne alebo predajný doklad (prípadne faktúra). Pri nákupe si vo vlastnom záujme vyžiadajte čitateľne vyplnený záručný list.

O spôsobe a mieste opravy bude po posúdení poruchy rozhodnuté v servisnom oddelení a ďalej budú navrhnuté opatrenia konzultované s majiteľom zariadenia. Pre

výmenu výrobku alebo zrušenie kúpnej zmluvy platia príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a reklamačného poriadku.

9. BALENIE KRBOVÝCH KACHLÍ – LIKVIDÁCIA ODPADU

Krbové kachle sú dodávané na drevenej transportnej podložke. Kachle sú proti poveternostným vplyvom chránené PE fóliou a papierovou škatuľou. Stabilizácia

a súdržnosť celého obalu na skladovanie a na dopravu je zaručená použitím kovovej, prípadne plastovej pásky. Likvidácia obalu: Drevené laty a podložku použite

na kúrenie.

Oceľovú pásku odovzdajte do zberne kovových odpadov. PE povlak a papierovú škatuľu odovzdajte na recykláciu. Likvidácia kachlí: V prípade likvidácie krbových

kachlí odložte vermikulit, sklo, tesniace šnúry a keramiku do tuhého komunálneho odpadu a plechový korpus, poprípade ostatné kovové časti, odovzdajte do

zberne kovových odpadov.

9.1. Zvláštne príslušenstvo na objednávku

1. Dymovody

2. Náradie, koše, paravány

3. Odlučovacia nádoba a vysávač popola

4. Podpaľovač

5. Čistič krbových skiel

6. Čistič komínov

7. Lopatka

8. Uhliak

9.2. Vytypované náhradné diely

Niektoré náhradné diely, ktoré je možné objednať:

1. Vermikulitové tvárnice

2. Popolníková zásuvka

3. Sklo prikladacích dvierok

4. Liatinový rošt

5. Tesniace šnúry

6. Lepidlo na tesniacu šnúru

10. ES VYHLÁSENIE O ZHODE A CE CERTIFIKÁT

ES vyhlásenie o zhode bolo vydané k všetkým výrobkom na základe protokolu o počiatočnej skúške typu podľa smernice EN 13 240:2005 + A2 a CE certikátu. Pro-

tokol o počiatočnej skúške typu a CE certikát je v súlade so smernicou Rady č. 89/106 EHS (zodpovedá nariadeniu vlády č. 190/2002 Zb.) a vystavila ho notikovaná

osoba: Strojírenský zkušební ústav, s. p. ES 1015, AO 2002 Hudcova 56 b., 621 00 Brno

Výrobca vyhlasuje, že tu uvedené krbové kachle spĺňajú požiadavky stanovené smernicou 89/106 EHS (zodpovedá nariadeniu vlády č. 190/2002 Zb.) a za podmienok

obvyklého, výrobcom určeného použitia, sú bezpečné. Vyhlásenie o vlastnostiach nájdete na našich webových stránkach www.hsamingo.cz

Výrobca prijal opatrenie, ktorým zabezpečuje zhodu všetkých výrobkov uvedených na trh s technickou dokumentáciou a so zhodnými požiadavkami.

11. PRÍLOHY

Odstupové bezpečnostné vzdialenosti kachlí v priestore

Príklad umiestnenia ochrannej clony palivového spotrebiča a dymovodu

Zoznam náhradných dielov

Príklady správneho a nesprávneho pripojenia dymovodu

do otvoru v komínovej vložke (komíne)

Technický list krbových kachlí

Prestup dymovodu stenou z horľavých materiálov

Priame napojenie palivového spotrebiča na komín a odstup od steny

Popis regulácie prívodu vzduchov

Nákres vermikulitovej výplne spaľovacej komory

Zavesenie kachieľ na stenu

Záručný list

13 Staliście się Państwo właścicielami pieca kominkowego Flaminge DELUXE renomowanego producenta HS Flamingo s.r.o.. Dziękujemy za zaufanie okazane przez

kupno naszego produktu. Prosimy o uważne przeczytanie niniejszej instrukcji, w której podano informacje o działaniu i obsłudze pieca, w celu zapobiegania

ewentualnym uszkodzeniom i przedłużenia jego żywotności.

Właściwa obsługa urządzenia oszczędza paliwo i chroni środowisko naturalne.

Gwarancja jest ważna tylko wtedy, jeżeli przestrzegano zasady określone w instrukcji montażu i obsługi.

Nasze produkty objęte są gwarancją tylko wtedy, jeżeli przestrzegano zasady określone w niniejszej instrukcji montażu i obsługi. Instrukcję obsługi razem z kartą

techniczną należy starannie przechowywać w celu późniejszego wykorzystywania jako źródła podstawowych informacji.

1. SPECYFIKACJA TECHNICZNA

Piece kominkowe przeznaczone są do ogrzewania obiektów mieszkalnych i rekreacyjnych w celu zwiększenia komfortu cieplnego.

1.1. Konstrukcja pieca kominkowego

Piec przeznaczony jest do opalania drewna. W piecu nie można spalać węgla i koksu.

Piec zgrzany jest z blach stalowych o grubości od 2 do 5 mm. W części centralnej znajduje się komora spalania; w przedniej ścianie komory osadzone są drzwiczki

do ładowania paliwa. Drzwiczki wyposażone są w jednolitą szybę żaroodporną, która wytrzymuje temperaturę 800 °C. Komora spalania wyłożona jest kształtkami

wermikulitowymi. Żadna z kształtek nie jest łączona za pomocą masy wykładzinowej. Na dnie komory spalania zamontowany jest ruszt żeliwny. Przed rusztem

znajduje się płotek zabraniający wysypywaniu się rozżarzonego paliwa z komory spalania. Piec wykonano jako dwupłaszczowy z pionowym wypływem powietrza

o średnicy czopucha 150 mm. Obudowa jest z blachy stalowej.

Uwaga: Piec kominkowy nie jest dostosowany do pracy ciągłej, przeznaczony jest do pracy przerywanej (czasowej).

2. PROCES SPALANIA

2.1. Ilość paliwa i dobór mocy cieplnej urządzenia

Spalanie drewna w piecu kominkowym przebiega za jednym razem w całym załadunku paliwa. W celu zapewnienia jak najlepszych warunków dla łatwego rozpa-

lenia paliwa trzeba najpierw pod ruszt doprowadzić tzw. powietrze pierwotne (zawsze z możliwością regulacji). Wraz ze wzrastającą temperaturą spalin zaczynają

się uwalniać cząsteczki gazu, które bez kolejnego dopływu powietrza nie mogłyby się przetworzyć w energię cieplną. Dlatego trzeba do wysokości płomieni dopro-

wadzić kolejne powietrze, tzw. powietrze wtórne i tercjalne.

Dopływ regulowanego powietrza wtórnego ulepsza proces spalania, jak również pomaga w samooczyszczaniu szyby żarodopornej. Odpowiednia ilość powietrza

doprowadzanego do właściwych miejsc w komorze spalania zwiększa skuteczność procesu spalania i obniża emisję szkodliwych substancji. Rozmieszczenie prepust-

nic powietrza zostało przedstawione na schemacie zawartym w karcie technicznej, która jest dostarczana wraz z piecem kominkowym.

Osiągana moc cieplna urządzenia grzewczego zależy od ilości paliwa spalonego przez ustalony okres czasu, jego jakości oraz skuteczności procesu spalania. Tabela

nr 2 podaje informacje o mocy cieplnej osiąganej z 1 kg drewna o wilgotności 20 % spalanego przez czas 1 godziny. Należy pamiętać, że wraz ze wzrastającą

wilgotnością obniża się wydajność paliwa.

W warunkach laboratoryjnych zostały przeprowadzone badania regulacji urządzenia grzewczego w zakresie od 20 do 100 % mocy nominalnej. Regulację mocy

przeprowadzono za pomocą ciągu kominowego i paliwa. W praktyce piec reguluje się za pomocą przepustnic powietrza, i to przede wszystkim przepustnicą

powietrza pierwotnego. Odpowiedni dobór mocy cieplnej nie można określić jednoznacznie. Wchodzi tutaj w grę mnóstwo czynników: wilgotność paliwa, gatunek

drzewa, ciąg kominowy, warunki atmosferyczne itp. Dlatego trzeba proces spalania (siłę i jakość płomieni) dostosowywać do aktualnych warunków.

Uwaga: W celu zapewnienia należytego funkcjonowania pieca należy zamontoważ regulator ciągu. Pod wpływem różnych warunków otoczenia (atmosferycznych

itd.) dochodzi do wahania ciągu, które można ograniczyć poprzez montaż regulatora.

Umiejętność doboru odpowiedniej mocy cieplnej narasta wraz z Państwa doświadczeniem przy eksploatacji urządzenia. Szczegółowe informacje razem z zasadami

regulacji dostępu powietrza zawiera tabela w karcie technicznej, w której można znaleźć wartości rzeczywiste ustalone na podstawie badań przeprowadzonych w

laboratorium państwowym. Przytoczona niżej tabela nr 1 służy wyłącznie do podania informacji ogólnej dotyczącej regulacji dostępu powietrza.

Tabela nr 1

Paliwo Ilość paliwa Powietrze pierwotne Powietrze wtórne Powietrze trzeciorzędowe

Z możliwością regulacji Z możliwością regulacji Nie można regulować

Drewniane logi 2 - 3 logi (2-3

kg)

Zamknięta lub v ramach

potrzeb warunki spalania

otwarta, regulacja spalania.

Zamknięta lub v ramach

potrzeb warunki spalania

otwarta, regulacja czyszcze-

nia szkła.

Maksymalnie

otworzona

Zasady spalania drewna:

- Zawsze po zapaleniu się paliwa należy pozostawić przepustnicę powietrza pierwotnego przez chwilę odsłoniętą, gdyż ułatwia to rozpalenie paliwa.

- Przed nałożeniem paliwa zaleca się maksymalnie zamknąć przepustnicę powietrza pierwotnego

- W trakcie procesu spalania należy obowiązkowo zadbać o to, by wilgotność drewna nie przekraczała 20 %.

- W celu jak najlepszego wykorzystania wydajności wymiennika zaleca się ładowanie i utrzymywanie paliwa na ruszcie.

2.2. Paliwo

Piec kominkowy przeznaczony jest do opalania polan drewnianych. Wilgotność drewna używanego do opalania nie powinna przekraczać 20 % (najlepiej 10 %). Z

reguły im mniejsza jest wilgotność paliwa, tym większa jest jego wydajność. Zalecaną wilgotność osiąga drewno sezonowe 2 lata po wyrębie, które jest przechowy-

wane pod zadaszeniem. Producent zaleca stosować polana o średnicy od 3 do 6 cm i długości od 20 do 35 cm. Zabrania się spalania w urządzeniu węgla i koksu! Nie

zaleca się stosować do opalania cieczy łatwopalnych lub odpadów, takich jak: tapety, płyty wiórowe, tworzywa sztuczne, drewno nasycone, wióry i trociny. Spalanie

materiałów stwarza zagrożenie dla środowiska i ma negatywny wpływ na żywotność urządzenia. Ponadto może doprowadzić do uszkodzenia pieca lub komina.

Uwaga: Można oczywiście również spalać korę znajdującą się na polanach drewnianych.

Tabela nr 2

Gatunek drzewa Wartość opałowa kWh/

Wartość opałowa

kWh/1kg

Masa kg/m3

Świerk, jodła 1957 4,0 485

Modrzew 2461 4,0 610

Sosna 2280 4,0 565

Dąb, buk 2743 3,8 726

Wartość opałowa niektórych gatunków drzewa o wilgotności 20 %

3. BEZPIECZEŃSTWO PRZY OBSŁUDZE PIECA KOMINKOWEGO

3.1. Zasady ogólne

Instalacja i eksploatacja urządzenia powinna spełniać wymagania bezpieczeństwa pożarowego określone w normach obowiązujących na terenie

Polski.

Urządzenie grzewcze można eksploatować w warunkach normalnych wg norm obowiązujących na terenie poszczególnego kraju. W przypadku zmiany warunków,

takiej jak niebezpieczeństwo wybuchu pożaru lub eksplozja (naprz. podczas klejenia linoleum, PVC oraz przy pracy z lakierami), piec przed powstaniem takiego

niebezpieczeństwa powinien być wycofany z eksploatacji. Piec można używać tylko w pomieszczeniach z odpowiednią wentylacją, najlepiej grawitacyjną.

3.2. Bezpieczna odległość pieca od materiałów palnych

Piec usytuowany w pomieszczeniu z materiałami palnymi (klasa palności B, C1 i C2) powinien być od takich materiałów oddalony 800 mm od strony przedniej

urządzenia i 400 mm od pozostałych stron.

Czopuch powinien być oddalony od krawędzi drzwiczek, konstrukcji budowlanych z materiałów palnych oraz przewodów łącznie z izolacją min.

200mm. Od innych części konstrukcji z materiałów palnych min. 400mm . Chodzi o materiały budowlane o klasie palności B, C1, C2 (patrz tab. nr 3) Jeżeli piec

eksploatowany jest w pomieszczeniu, w którym znajdują się również materiały budowlane o klasie palności C3, należy dwukrotnie przedłużyć bezpieczną odległość

pieca od takich materiałów.

3.3. Zasady bezpiecznego użytkowania

Zabrania się spalania w urządzeniu cieczy łatwo palnych! Zabrania się również spalania wszelkich materiałów z tworzywa sztucznego, drewna nasączonego spoiwem

(płyty wiórowe), jak też niesortowanymi odpadami domowymi itp.

Piec powinny obsługiwać tylko osoby dorosłe! Dzieci mogą przebywać w pobliżu pieca tylko pod opieką dorosłych. Należy pamiętać, że piec, przede wszystkim

powierzchnie szklane, są gorące. Dotknięcie takich powierzchni może spowodować oparzenia.

Użytkowanie pieca wymaga obługi i nadzoru. W celu zapewnienia bezpieczeństwa przy obsłudze przepustnic powietrza i otwieraniu drzwiczek należy założyć

rękawice ochronne. Podczas użytkowania nie wolno kłaść na piec żadnych przedmiotów z materiałów palnych mogących spowodować pożar. Z powodu niebez-

pieczeństwa oparzenia należy zachować szczególną ostrożność przy manipulowaniu popielnikiem i usuwaniu gorącego popiołu. Gorący popiół nie może wejść w

kontakt z materiałami palnymi – naprz. przy jego wsypywaniu do pojemników na odpady komunalne.

Piec kominkowy należy użytkować zgodnie z niniejszą instrukcją obsługi. Wszelkie przeróbki urządzenia we własnym zakresie są zabronione.

Tabela nr 3

Klasykacja ogniowa niektórych wyrobów budowlanych

Klasa palności materiałów

budowlanych i elementów

budowlanych

Rodzaje materiałów budowlanych

A - niepalne granit, piaskowiec, beton, cegły, bloki ceramiczne, specjalne materiały tynkiarskie

B - niezapalne akumina, heraklit, lignos, itaver

C1 - bardzo trudno palne drewno z drzew liściastych, Sirkolit, papier utwardzany, (Umakart), sklejka

C2 - średnio palne płyty wiórowe, Solodur, płyty korkowe, guma, wykładziny podłogowe płyty pilśniowe,

Poliestry, Poliuretan

C3 - łatwo palne płyty pilśniowe, Poliestry, Poliuretan

4. INSTALACJA PIECA KOMINKOWEGO I JEGO PODŁĄCZENIE DO KOMINA

Uwaga: Podczas instalacji piecu kominkowego należy przestrzegać zasady określone w przepisach lokalnych łącznie z tymi, które dotyczą państwowych lub euro-

pejskich norm obowiązujących dla tego typu urządzeń.

4.1. Podłączenie pieca do komina lub wkładu kominkowego

Podłączenie pieca kominkowego do przewodów kominowych powinno być wykonane przez uprawnionego kominiarza, i to zgodnie z normami obowiązującymi

na terenie danego kraju (patrz załącznik nr 2).

W celu zabiezpeczenia sprawnego działania pieca należy sprawdzić ciąg kominowy w czopuchu.

Wartości minimalnego ciągu kominowego podano w karcie technicznej urządzenia. Zbyt słaby ciąg ma negatywny wpływ na sprawność działania pieca i powoduje

nadmierne zadymienie szyby i niedrożność przewodów kominowych. Powoduje on również obniżenie mocy cieplnej urządzenia. Podczas ładowania może dojść do

wydostania się spalin do pomieszczenia. W takim wypadku zalecamy sprawdzenie przewodów kominowych przez uprawnionego kominiarza i przeprowadzanie na

urządzeniu okresowych prac konserwacyjnych. Jeżeli ciąg kominowy jest zbyt wysoki i przekracza 20 Pa, należy zamontować w przewodzie kominowym odpowied-

nią klapę ciągową (naprz. rura spalinowa z klapą). Nadmierny ciąg kominowy powoduje zbyt intensywne spalanie, większe zużycie paliwa i może doprowadzić

do uszkodzenia grzejnika.

4.2. Podłączenie pieca do przewodu kominowego

Zalecamy podłączenie pieca do niezależnego przewodu kominowego. Do wspólnego przewodu kominowego piec można podłączyć tylko przy przestrzeganiu

obowiązujących norm. Nie wolno podłączać pieca do urządzeń gazowych.

15 4.3. Zasady instalacji i bezpieczeństwa przewodu kominowego

Długość przewodów kominowych nie powinna przekraczać 1,5 m. Rury spalinowe i kolano należy złączyć z zachodzeniem min. 50 mm i zadbać o to, by rury za-

chodziły w kierunku ciągu. Wylot spalin do komina należy wyposażyć w łącznik metalowy o odpowiedniej średnicy. Przewód kominowy powinien być wyprowadzany

do kanału kominowego pod kątem ok. 10°.

4.4. Usytuowanie pieca w pomieszczeniu

Przed rozpoczęciem instalacji pieca kominkowego należy sprawdzić nośność podłogi (sutu) z uwzględnieniem typu i masy urządzenia grzewczego. Piec powinien

być zainstalowany na podłożu niepalnym o własnościach termoizolacyjnych, którego krawędzie oddalone są od urządzenia po stronach bocznych i w tyłu min. o

100 mm i po stronie przedniej min. o 300 mm. W przypadku zastosowania podkładki metalowej, jej grubość powinna wynosić min. 2 mm (patrz załącznik nr 1).

Uwaga: W celu późniejszej konserwacji urządzenia, przewodu kominowego i komina należy wokół pieca pozostawić odpowiednią przestrzeń.

4.5. Montaż pieca kominkowego zawieszanego na ścianie

Montaż pieców kominkowych przeznaczonych do zawieszenia na ścianie przeprowadza się najpierw na pomocą specjalnych elementów montażowych (zob. za-

łącznik). Mocowanie elementów montażowych należy zwymiarować do wagi przynajmniej 200 kg – w przypadku użycia kanału dymowego jako komina należy mieć

na uwadze dodatkowy wzrost ciężaru. Montaż pieców kominkowych na ścianę musi zostać oceniony wcześniej przez specjalistę, który sprawdzi należytą nośność

murów. Należy zadbać również o odpowiednie właściwości przeciwpożarowe muru, na którym będzie zawieszony piec.

W przypadku umieszczenia pieca na ścianie ceglanej lub z materiałów niepalnych, nie obowiązuje minimalna odległość pieca od ściany.

Uwaga: W razie podłączenia dopływu powietrza z zewnątrz, należy przygotować wcześniej odpowiednio duży otwór służący do dopływu powietrza. W celu lepszej

manipulacji zalecamy zrobić otwór również nad wylotem dopływu powietrza z zewnątrz, aby piec można było bez problemu podnieść.

5. INSTRUKCJA OBSŁUGI

5.1. Uruchomienie pieca

Przed pierwszym uruchomieniem pieca należy usunąć z szyby wszelkie nalepki i wyjąć akcesoria z popielnika lub paleniska, co dotyczy również zabezpieczeń

transportowych. Według rysunku na karcie technicznej należy sprawdzić, czy są prawidłowo osadzone przepustnice powietrza, kształtki wermikulitowe lub płotek

(możliwe, że podczas transportu lub instalacji opuściły prawidłową pozycję). W razie stwierdzenia jakiejkolwiek wady należy ich poprawić. W przeciwnym wypadku

wkład kominkowy może działać nieprawidłowo.

Do wykończenia powierzchni pieca kominkowego użyto farby żaroodpornej, która się utwardza po pierwszym rozpaleniu i przejściowym zmięknięciu. W fazie

zmięknięcia należy uważać, by nie uszkodzić powierzchni lakierowanej ręką lub innym przedmiotem. Po pierwszym rozpaleniu należy utrzymywać słaby płomień

i spalać mniejszą ilość paliwa przy niższej temperaturze. Wszystkie materiały muszą przyzwyczaić się do obciążenia cieplnego. Ostrożne rozpalenie zapobiegna

powstawaniu pęknięć w kształtkach wermikulitowych, uszkodzeniom lakieru i deformacjom w konstrukcji wkładu. Ewentualny przykry zapach znika w trakcie

utwierdzania farby, zalecamy więc intensywną wentylację pomieszczenia.

Należy przemieścić zwierzęta domowe lub ptaki znajdujące się w pobliżu.

5.2. Rozpalanie i palenie

W celu łatwiejszego rozpalenia paliwa należy nałożyć na ruszt 2 – 3 mniejsze polana drewniane, przykryć ich papierem lub wlożyć rozpałkę, następnie nałożyć

chrust lub wióry drewniane, mniejsze kawałki drewna i w końcu grubsze polana. Zalecamy nałożenie większej ilości paliwa (do 2/3 wysokości bocznej okładziny z

wermikulitu). Poprzez załadunek większej ilości paliwa można zabezpieczyć dostateczny czas spalania potrzebny do ogrzania komina i jego sprawnego działania.

Należy maksymalnie otworzyć przepustnicę powietrza pierwotnego. Niekiedy dla ułatwienia rozpalenia paliwa zaleca się obniżyć dopływ powietrza wtórnego.

Po rozpaleniu drzwiczki paleniska muszą zostać zamknięte. Jak tylko paliwo się rozpali, za pomocą przepustnic powietrza należy nastawić spokojne, raczej lekko

stłumione spalanie. Dane dotyczące regulacji płomienia i spalania podano w karcie technicznej i tabeli nr 1.

Uwaga: Przed rozpaleniem należy każdorazowo sprawdzić, czy ruszt nie jest zaniesiony popiołem. W takim razie należy zepchnąć popiół pogrzebaczem do po-

pielnika.

Drzwiczki paleniska (komory spalania) powinny być zawsze zamknięte. Wyjątki stanowią uruchamianie pieca, ładowanie paliwa i usuwanie popiołu.

Po każdej dłuższej przerwie w pracy pieca należy przed ponownym rozpaleniem sprawdzić drożność i czystość przewodu kominowego, komina i paleniska.

5.3. Załadunek paliwa

W celu zapobiegania wydostawania się spalin do pomieszczenia podczas ładowania paliwa zalecamy: W czasie ok. 5 do 10 sekund przed otwarciem drzwiczek pa-

leniska należy maksymalnie otworzyć przepustnicę powietrza pierwotnego, następnie lekko otworzyć drzwiczki do ładowania, poczekać przez kilka sekund i dopiero

wtedy drzwiczki otworzyć zupełnie. Po otwarciu drzwiczek do ładowania należy postępować ostrożnie, gdyż grozi to mwypadnięcie resztek rozżarzonego paliwa.

Po ukończeniu ładowania należy ponownie zamknąć drzwiczki paleniska. Po rozpaleniu paliwa (bez dymiącego płomienia) ustawić przepustnicę w pierwotnej po-

zycji (ew. ją zamknąć). Podczas ładowania należy dbać o to, by paliwo nie przekraczało wysokość wyłożenia szamotowego (vermikulitowego). Wielkość załadunku

powinna odpowiadać zużyciu paliwa za godzinę (patrz kartę techniczną). Przegrzewanie grozi niebezpieczeństwem uszkodzenia pieca.

Uwaga: Nadmiernemu przenikaniu spalin do pomieszczenia zapobiega ładowanie paliwa dopiero po wypaleniu poprzedniego załadunku do warstwy zapłonowej.

5.4. Zewnętrzny dopływ powietrza do spalania

W celu zapewnienia prawidłowego spalania potrzebny jest dopływ świeżego powietrza. Podczas spalania drewna piec zużytkuje niemal 15m3 świeżego powietrza

w ciągu jednej godziny. Izolacja termiczna nowoczesnych budynków mieszkalnych może okazać się ważnym problemem. Kolejne problemy stwarzają wentylatory

lub inne urządzenia cieplne działające w pomieszczeniu.

W ten sposób obniża się jakość procesu spalania, które doprowadzane jest kopceniem i powstawaniem osadu w przewodach kominowych. Dostateczną ilość powi-

etrza można zabezpieczyć poprzez otwarcie okien lub drzwi do sąsiedniego pokoju. Jednak lepiej jest razem z instalacją grzejnika zabezpieczyć dopływ powietrza

za pomocą kratki wentylacyjnej.

5.5. Użytkowanie podczas okresu przejściowego i przy zmieniających się warunkach atmosferycznych

Podczas okresu przejściowego, ew. przy wyższych temperaturach powietrza przekraczających 15°C , w deszczowe i wilgotne dni lub przy gwałtownych porywach

wiatru, może dojść do osłabienia ciągu kominowego (wyciągu spalin z wkładu), w wyniku czego spaliny nie są w pełni odprowadzane. Dlatego piec kominkowy

musi być w tych okresach użytkowany z jak najmniejszą ilością paliwa, żeby można było przy otworzeniu dopływu powietrza uregulować spalanie i ciąg kominowy.

5.6. Czystość szyby

Na czystość szyby ma wpływ, oprócz stosowania odpowiedniego paliwa, dostatecznego dopływu powietrza do spalania (zwłaszcza wtórnego) oraz odpowiedniego

ciągu kominowego, również sposób, w jaki jest piec kominkowy obsługiwany. W związku z tym zalecamy wkładać do pieca tylko jeden załadunek tak, by paliwo było

w palenisku równomiernie rozłożone i maksymalnie oddalone od szyby. W razie zanieczyszczenia szyby podczas ogrzewania zalecamy zwiększenie intensywności

spalania otwierając przepustnicę powietrza pierwotnego.

5.7. Usuwanie popiołu

W zależności od intensywności i czasu spalania należy zepchnąć pogrzebaczem popiół przez ruszt do popielnika i opróźnić go. Najlepiej zrobić to, gdy piec jest

zimny. Należy upewnić się, czy popielnik nie jest przepełniony. Nagromadzony popiół odcina dopływ powietrza pod ruszt. UWAGA: Przed opróźnieniem popielnika

należy sprawdzić, czy w środku nie pozostały resztki rozżarzonego paliwa, które mogłyby w pojemniku spowodować pożar. Popiół ze spalonego drewna można

wykorzystać jako nawóz naturalny.

6. CZYSZCZENIE, KONSERWACJA I MAGAZYNOWANIE

6.1. Czyszczenie grzejnika

Piec kominkowy w zimnym stanie należy minimalnie raz w roku (po sezonie grzewczym) lub częściej wyczyścić. W ramach czyszczenia należy usunąć osad w prze-

wodach kominowych, palenisku i na przepustnicach powietrza. W trakcie całego sezonu grzewczego należy koniecznie sprawdzać stan okładziny wermikulitowej.

Brakujące i uszkodzone części wermikulitu należy naprawić, najlepiej wymianiając na nowe. Szczeliny między poszczególnymi kształtkami pełnią funkcję dylatacyjną

i chronią kształtki przed pękaniem, dlatego nie wolno ich w jakikolwiek sposób wypełniać (np. kitem), jak to miało miejsce w paleniskach starszego typu na paliwa

stałe. Popękane kształtki z wermikulitu nie tracą swoich własciwości, o ile całkowicie nie wypadną!

Do czyszczenia szyby należy stosować zwykłe środki do mycia płyt kuchennych i piekarników, a także suchą i miękką ściereczkę lub gazetę, ewentualnie specjalny

preparat do czyszczenia szyb pieców kominkowych. Można skorzystać z oferty producenta pieca HS Flamingo s.r.o. Szybę należy czyścić tylko wtedy, gdy nie jest

gorąca. Do czyszczenia powierzchni lakierowanych pieca można wykorzystywać wilgotną ściereczkę anelową. Nie wolno używać żadnych środków chemicznych,

które mogłyby uszkodzić powłokę farby.

Uwaga! Farba żaroodporna wykorzystana do malowania pieca nie ma właściwości antykorozyjnych ani wodoodpornych, dlatego należy zadbać o to, aby piec został

zamontowany w miejscu suchym i dobrze wentylowanym. Należy również zadbać o zachowanie jednolitości powłoki, ponieważ w przypadku dużej wilgotności w

miejscach uszkodzonych może tworzyć się rdza.

6.2. Pożar w kominie

W przypadku powstania pożaru w komine należy natychmiast ugasić ogień w piecu usuwając resztki rozżarzonego paliwa do pojemnika niepalnego. Następnie

należy wezwać straż pożarną.

6.3. Czyszczenie deektora

Aby wyczyścić przestrzeń nad deektorem (osłoną) należy zdemontować tylną blachę i zaślepkę, zob. załącznik. Powstałe sadze można zmieść do komory spalania

i następnie bez problemu usunąć.

Nowe uszczelki tracą swoje właściwości po określonym okresie eksploatacji, dlatego po około trzech miesiącach użytkowania pieca zalecamy sprawdzić szczelność i

przyleganie szyby do konstrukcji. W przypadku powstania ewentualnych luzów należy dociągnąć delikatnie listwy przytrzymujące szybę.

6.4. Taśma uszczelniająca

Jako uszczelnienie szyby, drzwiczek lub innych części pieca zastosowano specjalną taśmę uszczelniającą ze szkła ceramicznego, która wytrzymuje nawet wysokie

temperatury. Stan uszczelnienia należy okresowo sprawdzać i w przypadku jego uszkodzenia wymienić.

Po upływie czasu uszczelnienie się wyrabia i traci swoje właściwości. Dlatego zalecamy każde 3 miesiące sprawdzić uszczelnienie szyby w konstrukcji drzwiczek i

ewentualne dokręcenie szyby za pomocą listwy przytrzymujące szybę.

6.5. Części zamienne

W razie konieczności należy używać wyłącznie oryginalnych części zamiennych zalecanych przez producenta w pkt. 9.2. Poszczególne części zamienne zostały

opisane w karcie technicznej, która jest dostarczana wraz z urządzeniem.

6.6. Magazynowanie i manipulacja

Aby zapobiec tworzeniu się rdzy powierzchniowej, piec należy przechowywać w suchych i odpowiednio wentylowanych pomieszczeniach.

Wszelkie czynności manipulacyjne z piecem należy wykonywać wyłącznie w pozycji pionowej. Aby zapobiec ewentualnym uszkodzeniom w trakcie manipulacji,

zaleca się usunąć wszystkie wyjmowane elementy (wermikulit, ruszt, popielnik, szybę itd.).

7. NAJCZÊSTSZE USZKODZENIA

7.1. Pęknięte (wypadnięte) płytki z wermikulitu

Popękane kształtki z wermikulitu nie tracą swoich właściwości, o ile całkowicie nie wypadną. Dlatego w przypadku ewentualnych uszkodzeń, nie

trzeba ich od razy wymieniać! W razie konieczności wymiany, można je zamówić bezpośrednio u sprzedawcy lub producenta. Wystarczy określić typ

i numer serii pieca, a także podać konkretny numer danej kształtki na podstawie wykresu wypełnienia wermikulitowego, zob. załącznik.

Sposób wymiany: W przypadku wymiany bocznych kształtek należy wyjąć przegrodę i ruszt, po czym usunąć dolne kształtki. W ten sposób uzyska

się dostęp do wymiany kształtek bocznych i tylnych.

Uwaga: Nie wolno rozpalać pieca w przypadku wypadnięcia nawet małej części wyłożenia komory spalania, gdyż grozi to niebezpieczeństwem przepalenia kon-

strukcji pieca.

7.2. Rozbita szyba

Szybę wykonano ze specjalnego szkła ceramicznego o wysokiej odporności termicznej. Nie wolno stosować zwykłe szkło!

Sposób wymiany: Wymieniając szybę nie trzeba demontować całych drzwiczek, wystarczy tylko odkręcić listwy przytrzymujące szybę i szybę wyjąć. Przy

ponownym montażu szyba powinna równomiernie przylegać do powierzchni drzwiczek. Powierzchnię przylegania między szybą i drzwiczkami należy uszczelnić

taśmą uszczelniającą. Jeżeli taśma uszczelniająca nie jest uszkodzona, można jej użyć ponownie. Listwy podczas ponownego monta u dokręcać z wyczuciem i

równomiernie, aby nie doszło do pęknięcia nowej szyby wskutek nadmiernego dokręcenia.

8. GWARANCJA I SERWIS

8.1. Informacje ogólne

Producent, rma HS Flamingo s.r.o., udziela gwarancji na sprawne działanie urządzenia na okres 60 miesięcy od daty przejęcia towaru przez nabywcę pod warun-

kiem przestrzegania przez użytkownika wszelkich zasad dotyczących instalacji, obsługi i konserwacji urządzenia.

17 8.2. Warunki gwarancji

Gwarancja obejmuje darmową naprawę pieca lub innych uszkodzeń, powstałych wskutek wadliwego materiału lub złego wykonania. Jeśli reklamacja okaże się

niezasadna, to koszty związane z rozpatrzeniem takiej reklamacji ponosi nabywca.

8.3. Gwarancja

Nie wolno samodzielnie naprawiać wad w działaniu urządzenia lub wad w jego wykończeniu. Naprawy gwarancyjne i pogwarancyjne wykonuje producent, którego

można skontaktować bezpośrednio lub za pośrednictwem jego przedstawicieli handlowych. Gwarancją nie są objęte wady i uszkodzenia pieca lub jego części,

powstałych wskutek:

- złego doboru mocy cieplnej instalacji cieplnej

- nieprzestrzegania obowiązujących przepisów budowlanych

- niepoprawnej instalacji i podłączenia urządzenia

- zbyt słabego lub wysokiego ciągu kominowego (podłączenie powinno spełniać obowiązujące normy)

- niefachowych przeróbek lub innych zmian dokonanych w palenisku i przewodzie kominowym

- zmian w urządzeniu dokonanych przrz osoby nieuprawnione

- nieprzestrzegania zasad określonych w instrukcji obsługi

- zamontowania nieoryginalnych części zamiennych lub akcesoriów

- stosowania zabronionych paliw

- niewłaściwej obsługi lub przeciążenia urządzenia i z tym związanych uszkodzeń (naprz. przepalenie przepustnic powietrza, uszkodzenie konstrukcji pieca)

- zaniedbania konserwacji i używania niedozwolonych środków czyszczących działania siły wyższej (powódź itp.)

8.4. Sposób złożenia reklamacji

W celu reklamacji należy podać swój dokładny adres zamieszkania, numer telefonu oraz opisać powstałą wadę. W przypadku braku stosownie wypełnionej karty

gwarancyjnej z datą sprzedaży i pieczęcią sprzedawcy lub dowodem kupna (fakturą) reklamacja nie będzie rozpatrywana. Dokonując zakup należy żądać od spr-

zedawcy rzetelnie wypełnionej karty gwarancyjnej. O sposobie i miejscu wykonania naprawy gwarancyjnej decyduje dział serwisowy, który o tym fakcie informuje

nabywcę. Dla wymiany lub rozwiązania umowy kupna obowiązują odpowiednie ustanowienia Kodeksu Cywilnego.

9. OPAKOWANIE I USUWANIE ODPADÓW

Piec kominkowy jest dostarczany na drewnianej palecie i zabezpieczony listwami ochronnymi. Folia PE i karton chroni piec przed wpływami atmosferycznymi.

Stabilność i całość opakowania podczas transportu zapewniają taśmy metalowe, ew. taśmy z tworzywa sztucznego.

Usuwanie opakowania: Drewniane listwy i paletę należy spalić w piecu. Taśmę stalową należy oddać w odpowiednim punkcie zbioru. Folia PE i karton jest prze-

znaczona do recyklingu.

Usuwanie pieca: Przy usuwaniu pieca kominkowego należy wyjąć elementy szamotowe, szybę, taśmy uszczelniające i płyty wermikulitowe kierując ich do odpadów

komunalnych. Korpus lub inne elementy metalowe należy oddać w odpowiednim punkcie zbioru.

9.1. Dodatkowe akcesoria na zamówienie

1. Czopuchy

2.Zestawy, kosze, parawany

3. Szuada do rusztu,

4. Rozpałka w spray

5. Preparat do czyszczenia szyb kominkowych

6. Środek do czyszczenia kominów

7. Łopatka

8. Pojemnik na śmiecie

9.2. Wybrane części zamienne

Części zamienne na zamówienie:

1. Bloki wermikulitowe

2. Szuada popielnika

3. Szyba drzwiczek do ładowania paliwa

4. Ruszt żeliwny

5. Taśmy uszczelniające

6. Klej do taśmy uszczelniającej

10. DEKLARACJA ZGODNOŚCI WE I CERTYFIKAT CE

Deklaracja zgodności WE została wydana dla wszystkich produktów na podstawie przeprowadzonych wstępnych badań typu wg normy EN 13

240:2005 + A2 oraz certykatu CE. Sprawozdanie ze wstępnych badań typu oraz certykat CE są w zgodzie z Dyrektywą Rady 89/106/EWG i zostały wystawione

przez jednostkę notykowaną:

Strojírenský zkušební ústav, s.p. ES 1015, AO 2002 ul. Hudcova 56 b., CZ-621 00 Brno (Czechy)

Producent oświadcza, że ww. piec kominkowy jest bezpieczny i spełnia wymogi określone przez Dyrektywę 89/106/EWG

dla zamierzonego zakresu stosowania.

Producent podjął działania w celu zabezpieczenia zgodności wszystkich produktów wprowadzanych do obrotu.

Sie sind Besitzer des Kaminofens Flamingo DELUXE von einem renommierten Hersteller HS Flamingo s.r.o. geworden. Wir danken fűr eur Vertrauen, welches

ihr durch den Einkauf eueres Erzeugnis ausgedrűckt habt. Lest bitte sorgfälltig diese Betriebsanleitung, welche euch űber Fumktion und Manipulation mit dem

Kaminofen informiert. So vermeidet euch die Schadenentsctehung und verläng Lebensdauer des Kaminofens.

Durch richtige Bedienung spart ihr die Triebstoff und schűtzt die Umwelt.

Garantie fűr unsere Ofen gewähren wir nur dann, wenn ihr die Anweise in Anleitung fűr Installation und Bedienung einhaltet.

Garantie fűr unsere Erzeugnise gewöhren wir nur in solchem Falle, wenn ihr die Anweise in dieser Anleitung fűr Inatllation und Bedienug angegebene einhalten.

Anleitung und Schrán mit technischen Angaben bewahrt sotgfälltig auf, so könnt ihr auf dem Anfang jeder Heizsaison wieder die nötige Kenntnise fűr richtige

Bedienung ihres erfrischen.

1. TECHNISCHE SPEZIFIKATION

Kombinerter Kaminofen ist zim Heizen von Wohnräume, Rekreationsanlage sowohl auch den Arbeitsplätze geignet wo Absicht die Erhöhung von

Warmbequemheit steht, wozu Empng aus Einsicht in Ofen beiträgt.

1.1 Konstruktionsdurchfűhrung

Ofen ist zur Verbrennung von Holz. Mit dem Durchwärmungssystem des Ofens kann man nicht Kohl und Koks verbrennen.

Ofen ist von Stahlbleche von Dicke 2-5 mm geschweisst. In Mittenteil des Ofen ist die Verbrennungkammer, deren vorne Siete besteht aus Zuladungstűrschen. In

Tűrchen ist grossräumiges spezieles Glas, welche ist fűr Temperatur bis rund 800C beständig. Die Verbrennungskammer ist mit Vermiculit-Formziegeln ausgeklei-

det. Fittinge sind durch keine Löschbitmasse verbunden. Auf Boden den Verbrennungskammer gibt es einfaches Gussgitter. Vom Gitter ist Hinderniss gegen dem

Triebstofabfall und seine niedereschleifen auf Stirnfenster. Unterer Teil des Ofens ist als Triebstofreservoir ausgenűtzt. Ofen ist als Doppeldeckel mit dem vertikál

Rauchgassenabzug gelöst. Rauchrohrdurchschnitt ist 150 mm. Ofenbedeckung ist von Stahlblech.

Beachtung : Kaminofen ihat keinen Charakter von stammbrann Hezvorrichtung und ist zum periodischen-unterbrochenem Betrieb geignet.

2. VERBRENNUNGSPROZESS

2.1. Triebstoffmenge und EInstellung des Verbrenungsprozesses

Verbrennung von Holz im Kaminofen ist der Systém als durchheizend, was heisst, das Verbrennung luft in ganzer Triebstoffeinsetzung auf einmal durch. Fűr Besi-

cherung von idealen Bedingungen der einfachen Unterbrennung ung folgender Verbrennung ist nűtig unter brenneder Triebstoff, űber den Rost, die nachträgliche

Luftmenge zufűhren – als primar gezeichnet, welches jedesmal regullierbar ist. Mit steigender Temperatur fangen die Gasbestandteile der Triebstoff freisetzen an,

welche ohne witerer Luftzufűhrung keine weitere Arbeit im Gestalt von Warmenergie tun wűrden., darum ist dei Zufűhrung von weiteres Luftes in Niveau der

Flammen zufűhren, wo der Prozess von Verbrennung diesel Gasbestandteile weiter verlaufen kann, dadurch meistens verfällt das Ansuchen von Primarluftzufuhr,

umgekehrt es entsteht eine Anforderung an die sekundäre und tertiäre Luftzufuhr.

Zufuhr von sekundären Luftes, welcher meistens regullierbar ist, vergűttert Verbrennung, sowieso hilft auch der atomatischen Reinigung des Tűrchenglases. Bei

richtiger Menge von Verhältnis der Lűfte in den richtigen Plätze der Kamer zugefűhrt steigt die Wirksamkeit von der Verbtrennung und damit erniedrigt sich die

Emission von schädlichen Gasen ins Luft. Platzierung von Regulator der Luftzufuhr ist auf Schéma im technischen Schein gezeigt, welcher der Bestandteil jeder

Lieferung von Kaminofen ist.

Erreichte Wärmeleistung ist von der Menge von verbrannter Triebstoff abhängig ist und in sicherer Zeitabschnitt, ihrer Gűte unf Wirksamkeit des Verbrennungproze-

sses. Nach der Tabelle Nr.2 der Verwärmeheit der Triebstoffe könnt ihr Vorstellen von erreichbarer Leistung bei Verbrennung von 1 kg Holz in einer Stunde bei seiner

20% Feuchtigkeit. Weiter gilt,dass mit steigender Feictigkeit von Holz sich aussernd ihr Verwärmeheit erniedrigt.

In Bedingungen von Prűfungstelle wurde die Regulierbarkeit von Warmanlage in Grenze von 20-100% der Namenleistung geprűft. Leistungsregulation wurde

durch Schnorsteinabzug und Triebstoffmenge durchgefűhrt. In Praxis ist Ofen meistens mit Hilfe der Regulátorem der Lűfte. Insbesondere durch primar Luftzufuhr.

Pűnktliche Einstellung kann man mit Hilfe der Regulátore eindeutig denieren. Sie ist mit ganzer Reihe der Faktoren beinusst – Triebstoffeutigkeit, Triebstoffart,

Abzug des Schnorsteines, ausseren Pressbedingungen usw. Darum műssen wir deen Verbrennungsprozess (Intensität und Qualität des Flammes) nach den stehen-

den Bedingungen regullieren.

Hinweis: Für den ordnungsgemäßen Betrieb des Ofens muss ein Zugregulator installiert werden. Aufgrund von Umgebungsbedingungen (Witterung etc.) kommt es

zu Zugschwankungen, die gerade dank der Installation des Reglers vermieden werden.

Fähigkeit der wirksamen Einstellung von Verbrennungsprozess erhöht sic hmit euren Erfahrungen mt Ofenverwendung. Ausfűhrlichere Tabelle mit der Einstellung

von Regulátorem des Luftzufuhres ist der Bestandteil von technischen Schein, wo die wirkliche Angaben gegeben sind, welche in gegebenen Bedingungen von

Staatsprűfungstelle geprűft wurden. Nieder gegebene Tabelle Nr.1 dient nur als allgemeine Auskunft fűr Regulation des Luftzufuhre.

Tabelle Nr.1

Palivo Množství paliva Primární vzduch Sekundární vzduch Terciální vzduch

regulovatelný regulovatelný neregulovatelný

Dřevěná polena 2 - 3 polena

(2-3 kg)

Uzavřen nebo podle

potřeby otevřen dle daných

spalovacích podmínek,

regulace hoření

Uzavřen nebo podle

potřeby otevřen dle daných

spalovacích podmínek,

regulace oplachu skla

Maximálně otevřen,

sekundární spalování

Type der Verbrennung von Holz :

- Nach jeder Verbrennung in Ofen lasst den Regulátor von Primarluft lieber länger geöffnet, so erwinnt ihr bessere Verbrennung der Triebstoff.

- Vor dem Zuladen der Triebstoff ist passend den Regulator der Primarluftes völlig zu schlieben.

- Bei der Holzverbrennung passt ihr unbedingt darauf, das Holz trockem wäre und Feutigkeit höchstens 20% betragen wűrde.

- Fűr optimale Ausnűtzung der Tauscherleistung ist am besten zuladen und während der Brennung Triebstoff im Rostraum halten.

2.2. Triebstoff

Kaminofen kann man Stűckholz verbrennen. Feutigkeit des verbrannten Holzes sollte kleiner als 20% werden, optimal

10%. Hier gilt Regel, je minder Wasserinhalt im Holz, desto ist seine Wärmerheit höher. Empfohlene Feutigkeit wird durch Lagerung von mindestens zwei Jahre im

ventilliertem Abdach. Wasserinhalt in Brikette muss vom Brikettenhersteller deniert. Empfohlene Grosse von Stűckenholz fűr Lagerung und Verbrennung sollte im

Durchschnitt von 3-6 cm und Länge von 20-35 cm. Im Kaminofen ist Verbrennung von Kohl und Koks verbíren. Verwendet ihr keine Brennbare Flűssigkeiten oder

19 Abfälle zur Verbrennung von Type : Tapetten, Spanplattenbretter, Kunststoffe, konserviertes Holz oder eigene Abfälle. Verbrennung diesel Materiale schadet nicht

nur der Umwelt aber auch verkűrzt Lebensdauer von Ofen, daneben kann das auch zur Ofenbeschädigung – Schnorrstein hinzufűhren.

Hinweis : Rinde, welche sic han den Holzstűcke bendet, ist selbstverständlich auch zu verbrennen

Tabelle Nr.2

Holzart Heizwert kWh/Gm Heizwert kWh/1kg Gewicht kg/Gm

Fichte, Tanne 1957 4,0 485

Lärche 2461 4,0 610

Kiefer 2280 4,0 565

Eiche, Buche 2743 3,8 726

Heizwert von einigen Holzarte bei der Feutigkeit von 20% (Gm - Gasmesser (m3))

3. VERKEHRSSICHERHEIT

3.1. Allgemeine Verordnungen

Beim Verkehr und Installation von Kaminofen muss man die Grundsätze der Gegenbrannschutz im Normen des entsprechenden Staats enthält. Der Verbraucher darf

in Normalumwelt wervendet nach Normen des entsprechenden Staats werden. Beim Wechseln dieser Umwelt, wenn das űbergängliche Gefahr der Brannentste-

hung oder Explosion (z.B. beim PVC Kleben, bei Arbeit mit Strichstoffe usw.), dann musst Kaminofen in der Zeit, vor der Gefahrenstehung, aus dem Betriebt gesetzt

werden. Weiter kann man Ofen erst nach dem grűndglichen Ablűften des Raumes, bestens mit Luftzug.

3.2. Sichere Entfernung von Brannstoffe

Ist Kaminofen im Raum mit brennbaren Gegenstände palziert (Brannklassen B,C1 und C2) ,dann muss man die sichere Entfernung 800 mm von vorne Ofenseite,

in anderen Richtungen 400 mm einhalten.

Siche Weite von Rauchrohr von Belegung der Tűrrahme usw. Von plazierten Baukonstruktionen, Brennmassenkonstruktionen und von Rohrleitungsinstallation

einschliesslich ihrer Isolation beträgt ist niedrigstens 200 mm. Von weiteren Konstruktion von brennbaren Stoffe niedrigstens 400 mm. Es handelt sich um Baustoffe

von Brennbarkeitstuffe B, C1 nach der ČSN 73 0823 (Siehe Tab. Nr.3. Ist Ofen imRaum mit brennbaren Baustoffe um Stuffe 3 betriebt, dann ist nötig die sichere

Weite von diesel Stoffe verdopplen.

3.3. Anweise fűr sicheren Verkehr

Zur Zűndung und Heizung darf man keine brennbare Flűssigkeiten verwenden! Weiter ist auch verboten, irgendwelche Plaste, holzene Materiale mit verschiedenen

chemischen Klebestoffe verbrennen und auch Hausabfall von Plastreste usw. Kamin dűrfen nur erwachsene Persone bedienen! Es ist nicht zulässig die Kinder bei

Kaminofen ohne Elternanscicht lassen. Ofen Oberäche ist erwärmt, insbesondere die Glasäche, Anrűhrung kann auch schwere Brannverletzungen bewirken.

Ofenverkehr bedarf die zeitge Bedienung und Ansicht. Fűr sichere Lenkung der Regulátore und fűr Manipulation mit Schliessern der Tűrchen sind die Schutz-

handschuhe bedarf. Auf Ofen ist es verboten, während im Betrieb und erwärt ist irgendwelche Gegenstande aus Brannstoffe abzulegen, welche den Brann

bewirken könnten. Bewahrt die erhöhte Vorsichtigkeit bei der Manipulation mit Aschenbecher und bei Beseitigung von Weissem Asch, es bedroht das Gefahr der

Abbrennung. Heisser Asch darf nicht im Kontakt mit brennbaren Gegenstände kommen. – z.B. beim Einwerfen des Hausabfalles.

Ofen kann nur in Enklang mit dieser Anweisung betriebt sein. Auf Ofen sind keine unberechtigte Regelungen zulässig

Tabelle Nr.3

Auskűnfte von Brannbarkeitstuffe von einigen Baustoffe

Brannbarkeitsbestand von

Baustoffe und Erzeugnise

Baustoffe in den Brennbarkeitstuffe eingereiht

A - unbrennbar Granit, Sandstein, Betone schwere undichte, Ziegeln, keramische Belegungen,

speziele Fassade

B - uneonfach brennbar Akumín, Heraklit, Lihnos, Itavér

C1 - schwer brennbare Blattholz, Düse, Sulfolit, gehartetes Papier, Umakart

C2 - durchschnitlich brennbare Bretter, Solodur, Korbretter, Gummi, Bodenstoffe, Holzfaser Bretter, Polyesther,

Polyurethan

C3 - leicht brennbare Holzfaser Bretter, Polyesther, Polyurethan

4. INSTALLATION VON KAMINOFEN UND SCHLIESSUNG ZUM SCHNORSTEIN

Beachtung: bei der Montage von Kaminofen műssen alle örtliche Vorschrifte eihaltet werden, einschliesslihc der Vorschrifte, die den nationalen

und europäischen Normen fűr diesel Verbrauschersart betreffen.

4.1. Einschluss von Kaminofen zum Schnorstein oder Schnorsteineinlage

Einschluss von Kaminofen an den Schorsteindurchzug darf nur mit der Zustimmung von Schnorsteinbetrieb und im Einklang mit Normen des entsprechenden Staats,

oder nach geltenden Vorschrifte fűr dieser Verbauchersart in Länder, wo sie installert sind, durchgefűhrt werden. Als Beispeil sieht Beihänge Nr.2.

Zur Besicherung der richtigen Ofenfunktion ist nötig, dass der richtige Zug von Schornstein in Műndung verhaftet wűrde

Angabe des mindesten Zátes ist jedesmal in technischem Schrán fűr den zuständigen Ofentype angegeben. Ungenűgend Schornsteinabzug verursacht die schlechte

Ofenfunktion, űbermässige Verschmutzung von Glas und űbermässige Verstopfung von Rauchwege. Dazu kommt es zur Erniedrigung von sämtlichen Heizlestung

des Ofens. Im Falle, dass wir zuladen und Schornstein hat nicht genűgend Zugbedingungen, kann auch das passieren, dass Exhalationen in raum entiehen. Aus

diesem Grund empfehlen wir die regelmässige Kontrolle von Schornsteiner nach der Norme des entsprechenden Staats und regeůlmässige Verfűhrung von Unterhalt

des Heizgerätes. In Fällen, wenn der Schornsteiabzug zu hoch ist und űberreicht 20 Pa ist passend die Schornsteinklappe zu installieren (z.B. Rauchrohre mit Klappe).

Zu hoch Abzug kann Quelle von Schwierigkeiten beim Betrieb werden, z.B. zu intensiever Verbrennung von Triebstoff un kann auch zur dauernen Beschädigung

des Heizgerätes hinzufűhren.

4.2. Einschluss von Ofen an den Schornsteindurchzug

Wir empfhelen an den selbstständigen Durchzug einzuschliessen. Zum gemeinsamen Durchzug kann man nur dann Ofen einschlissen, wenn er die Vorschrifte

Grundsätze der Norme des entsprechenden Staats einhalten wird. Ofen kann man nicht auf den gemeinsamen Durchzug mit Gasverbraucher einschliessen.

4.3. Anweise fűr Installation und Besicherung des Rauchrohres

Auszugsműndung verbindet mit dem Schornstein in der kűrzesten Weg als möglich so, dass die Länge von Rauchwege höchstens 1,5 m lang wäre. Rauchrohre und

Biegung bindet am engstens mit Überschuss cca 50 mm und passt dabei auf das, dass di Bindungen jedesmal einklanglich mit Verbrannstrahlung gesetzt werden.

Öffnung in Schornstein besetzet mit metallischen Verband von entsprechenden Durchschnitt. Rauchrohr sollte in der Richtung von Schornleitung in Winkel von

cca 10 steigen.

4.4. Installation (Setzung) von Ofen in den Raum

Vor der Installation von Ofen ist nötig die Prűfung der Tragföhigheit des Bodens (Zimmerdecke) durchfűhren, ob es die Bedingungen von Tragfähigkeit fűr den

zuständig Ofentype erfűllt. Ofen muss an thermoisolations Unterlage installiert werden, welche den Prol um 100 mm in Seiten und 300 mm in Vorne űberreicht.

Wenn es die Blechunterlage verwendet wird, dann es die Dicke von niedrigstens 2 mm. Als Muster seht Beilage Nr.1.

Beachtung : fűr Möglichkeit der Verbrauchersreinigung, Rauchrohre und Schornsteines ist zu den einfachen Zutritt genűgenden Raum rund Ofen zu lassem

4.5. Einbau des Ofens an die Wand

Beim Einbau von Kaminöfen, die für die Wandmontage vorgesehen sind, beginnt man zuerst mit Installation von Einhängekomponenten (siehe Anlage). Die

Fixierung der Einhängekomponenten an die Wand ist auf das Gewicht von mindestens 200 kg zu dimensionieren - im Falle der Verwendung des Rauchrohrs als

Schornstein ist mit dieser Gewichtszunahme zu rechnen. Die Montage des Kaminofens an die Wand muss zuerst von einem Experten beurteilt werden, der die

Tragfähigkeit des Mauerwerks bewertet, um sein Losreißen zu verhindern. Weiter müssen ausreichende Brandschutzeigenschaften derjenigen Wand gewährleistet

werden, an der der Ofen eingehängt wird.

Wenn der Ofen an die Ziegelwand oder an eine Wand aus feuerfesten Werkstoffen angebracht wird, ist der Mindestabstand des Ofens von der Wand nicht

vorgeschrieben.

Hinweis: Wenn eine externe Luftzufuhr an den Ofen angeschlossen werden soll, müssen ausreichend große Lufteinlässe im Voraus vorbereitet werden. Für bessere

Handhabung wird empfohlen, eine Öffnung auch über dem Austritt des Außenlufteinlasses zu machen, um den Ofen ohne Schwierigkeiten anzuheben.

5. BETRIEBSANLEITUNG

5.1. Erste Einzetzung von Kamionofen in den Betrieb

Vor ester Eisetzungen von Kamin in den Betrieb ist bedarf die zufällige Aufklebungen von Glas, Tűrchen, die Zubehűrteile von Aschbecher resp. Aus Brannplatz, das

gilt auch fűr eventuele Transportsicherungselemente. Nach dem bild aus technischem Schein kontrolliert, ob die frei gelegte Blende richtig gesetzt sind, Vermiculit-

-Futters oder Sperrung (es ist auch möglich, dass während Transport oder Installierung sie aus der richtigen Lage auscheschwungen sind). Wenn ihr eine solche Panne

erstellen, dann fűhrt ihre Verbesserung durch, anders wird die richtige Funktion des Heizgerätes bedroht

Für die Oberächenbehandlung der Kaminöfen wird eine warmfeste Zweikomponentenfarbe verwendet, welche sich beim ersten Beheiz veweicht – jukr űbergän-

glich – und dann verhartet sich schnell. Bei Phase der Verweichung beachtet auf erhöhtes Gefahr von beschädigun mit Handanrűhrung oder von einem Gegen-

stand.Bei der ersten Beheizung muss Ofen mit kleine Flamm „verbrannt“, durch Verbrennung von kleinerer Menge der Triebstoff und bei niederer Temperatur.

Alle Materiale műssen zur Thermobelastung gewöhnen. Durch vorsichtige Verheizung vermeidet de Berstentstehung in Vermiculit-Futters, Lackbeschädigung und

Deformation von Materiale der Ofenkonstruktion. Zufällige Stink bei Verhartung der Farbe verschwindet bald – wir empfehlen instensive Lűftung des Raumes, am

besten durch Luftzug

Sind in diesem Raum einige Haussiere oder Vogle, platziert es si auf űbergängliche Zeit um.

5.2. Brennung ung Heizung

Fűr mehr einfache Brennung legt zuerst auf Bennplatzboden, resp. an Rost 2 bis 3 kleinere Holzstűcke, darauf Papier oder gebiligte Unterzűndern, dann Krost oder

Holzgesiegen, Kleinholz und erst dann die grössere Holzstűcke. Triebstoff ladet von grösseren Menge (cca in 2/3 Höhe der seitlichen Vermiculit-Auskleidung). Durch

Laden von grösseren Menge besichert ih die Langere Zeit der Brennung fűr erwärmung des Schornsteinkörpers und dadurch auch seine richtige Funktion. Regulator

des Primaluftes Maximumniveau. Manchmal ist fűr bessere Brennung der Triebstoff passend auch Zufuhr von Sekundarluft reduzieren. Nach der Brennung műssen

die Tűrchen geschlossen werden. Jeweils wird Triebstoff ordnungsmässig bebrennen mit Hilfe von Regulátore des Zufuhrlutes, stellt ihr die stille, eher gedampfte

Verbrennung. Fűr Einstellung des Flamme und der Verbrennung könnt auch die Anordung des technischen Scheines oder von Tabelle Nr.1 verwenden.

Beachtung: vor jeder Beheizung kontrolliert, ob der Rost verschmutzt ist , den űberträglichen Asch beseitigt vom Rost. Tűrchen des Zűndplatzes (Brennkammer)

műssen immer geschlossen werden, ausser der Betriebeinsetzung, Triebstoffergänzung und Aschbeseitigung. Bei jedem Betriebsunterbruch des Ofens ist nötig vor

weiterem Betriebstezung und Bebrenung die Kontrolle der Durchgänglichkeit und Sauberkeit der Rauchrohren, Schornstein und Brannraum von Ofen

5.3. Zuladung der Triebstoff

Um die Entiehung von den Rauchgase in den Raum während der Zuladung vermeiden empefhlen wir : annährend 5 bis 10 Sekunden vo dem Öffnen der Brennun-

gtűrchen öffnet völlig den Luftregulator, dann die Zuladungstűrchen zuerst mild öffnen, ein Paar Sekunden wattem auf Absaugung der Exhalaten in den Schornstein

und erst danach öffnet die Tűrchen auf völlig. Nach dem Öffnen von Zuladungstűrchen ist immer nötig die erhöhte Aufmerksamkeit bewahren, es bedroht Gefahr

von Ausfallen von heissen Stűmpfen. Nach der Zuladung von Triebstoff machen wir die Tűrchen wieder zu. Nach der Verbrennung von Triebstoff (ohne rauchenden

Flamm) Kehrt den Regulator wieder in die ursprűngliche Lage zurűck (eventuell schliesst ihn). Bei der Zuladung bewahrt, dass Triebstoff nicht Niveau von eigenem

Brannraum űberreicht. Menge der zugeladeten Triebstoff sollte dem informativen Stundenverbrauch fűr angegebenes Heizgerät entsprechen (Siehe technischen

Schein). Bei der Überheizung kann auch dauernde Beschädigung von Kaminofen eintretten.

Beachtung : Übermässige Entiehung von Exhalaten in den Raum vermeidet ihr so, dass ihr Triebstoff regelmässig nach ihrem

Ausbrennung auf heissen Grund zuladet.

5.4. Aussere Zufűhrung von Brannluft

Fűr den Brannprozess muss die genűgende Menge des frischen Luftes besichert werden. Beim Brennen der Triebstoff verbraucht Ofen bis 15 m3

Luft pro Stunde. Bei Neubauten kann ihre Isolierbarkeit von ausserer Umwelt (Plastfenstern u.a.) sehr hoch. Weitere Probleme können die

Luftabzűgern oder andere Warmanlage bewirken, welche im Raum oder im Ofenraum tätig sind.

Bedeutend erschrenkt sich dadurch des Brannprozesses mit Teerung und Verschmutzung von rauchwege kann auch zu Rajchem bei der Zuladung im Raum. Genű-

gende Luftzufuhr besichert mit geöffneten Fenstern oder Töre in den neben Raum, bestens ventillierten.Mehr passend ist aber gleichzeitig mit der Installation von

Heizgerät Ventilationsloch fűr Luftzufuhr besichert, mit der ventilierende Regulationsgitter, welche muss stetst gegen die Verstopfung besichert werden.

5.5. Verkehr während űbergehenden Zeitabschnitt und bei verschlechtenen klimatischen Bedingungen

In den űbergehenden Zeitabschnitt oder bei höheren ausser Temperaturen űber 15oC, bei regenden und feuchten Tage,bei plötzlichem Stosswind kann nach den

Umständen zum Verslechten des Schornszteinabzuges (Ofenabzug), also die Exhalate sind nicht völlig abgezogen werden. Darum muss Ofen in diesem Zeitabschnitt

mit kleinester Triebstoffmenge so betrieben, dass mit dem Öffnen von Luftzufuhr die Brennung und Shornsteinabzug verbessert könnte.